Myslela si, že existuje len jeden svet,
tam, kde vládne ilúzia a víťazstvo pravdy už niet.

Kráľovstva svetla a tieňov spája most, čo mizne v hmle.
odvážna duša ho prekročí, a nebude viac blúdiť v tme.

Pravda koluje v nás, uzdravuje to, čo by jej čírosť zakalilo,
svetlo pravdy odráža tiene, aby každú lož odhalilo.

Kto som? Kto prihovára sa ti lesným šeptom?

Som hlasom jazera, ktorý ticho plynie s vetrom.

Plávam v jazere, v miestach, kde všetko spí,
hlbina podo mnou pohltí tvoje temné sny.
 

Tam, kde sa voda stáča do vírov a obrazcov,

pusť všetky obavy, zbav sa nepotrebných vzorcov.

Spanilá duša, neplač, stoj pevne nohami na zemi,

buď sebe oporou, aj ochrancom na nebi.

Pozri sa navôkol, na tú záplavu vodných ľalií
ich listy hladia rany a tíšia tých, čo hlboko žialili.

Nechaj ma viesť ťa, cez polia zabudnutých rán,
nech vôňa pravdy zacelí rany, otvorené dokorán.

Som hlasom zeme, čo šepká v nočnom tichu,
to ja nesiem pravdu, ukrytú v Božskom kalichu.

Dotýkam sa sŕdc, čo kedysi stratili hlas,
učím ich nájsť svetlo, čo prúdi hlboko v nás.

Som mostom medzi zemou, nebom a snom,
 pomáham ľuďom rásť a zakoreniť sa v pevný strom.

M.A