Múza
Niektorí tvoju lásku opisujú ako pocit vznášania sa nad zemou,
omámení budú prisahať ako z nich pocit ťažkosti zrazu opadol.
Pre mňa však tvoja láska chutí tak trochu horko sladko,
je ako horká čokoláda, ktorá sa pri dotyku s perami rozpustí ľahko.
Lepí sa, opantáva, necháva na jazyku tmavú potopu,
ach, aké jednoduché by bolo otráviť ma a nezanechať žiadnu stopu.
Stvoril si klam a ilúziu, skvelý kúzelník z teba bol,
múdry i zaslepený, každý ti náhle podľahol.
Z mesiaca ubúda, a ty si ma priviedol do tvojho zámku plného tieňov,
len závoje prachu skrývajú pravdu pred tvojou maskovanou tvárou.
Temného zámku sa nebojím, ani tvoja skrytá tvár nedesí ma,
ak raz uzriem denné svetlo z tohto temna, snáď sa Boh zmiluje a spasí ma.
Spýtam sa: Je to hriech, dokázať vidieť krásu v temnote?
Veď ona predsa učí nás ako nežiť v svetelnej slepote.
Bez tmy hviezdy nežiaria, bez noci niet kľudu ani odpočinku,
postojme teda v jej tichosti a objímajme sa teraz chvíľku.
Stojím tu pred tebou ako prízrak, sťa múza odetá v čiernom plášti,
prisahala som ti predsa vernosť, a to v láske i v nešťastí.
Dnes moju tvár nezdobí úsmev, moje šperky sú tie, ktoré mi život dal,
som ako obraz a odkaz v jednom, ty sám si ho maľoval.
Moje svetlo nezhaslo, silnelo a mocnelo, každým mojim pádom na kolená,
dnes silná odchádzam bez jediného obzretia, odpúšťam a som znova zrodená.
M.A