Poznáte tú silu prírody, ktorá dokáže stíšiť búrku a prikáže vetru sa rozplynúť?

Je to tá istá sila, ktorá našepká telu „si v nebezpečí“ a núti ťa rozbehnúť.

Volaj to mágiou, či zázrakom, no ten inštinkt je v nás, a je nám prírodou daný,

je ako meniaci sa mesiac so slnkom vo svojej službe, na nebi vesmírom prikázaný.

Je to sila vôle, ktorá vtákom umožňuje vzniesť sa a lietať,

bravúrne pristáť na konári a svetu veselo zaspievať.

Len veľkolepá sila prírody dovolí zaniknutej kráse opäť zrodiť sa z popola,

to ona dodáva silu slabým znova hrdo povstať do boja.

Vnímaj ju, nechaj sa ňou viesť, hoc na vlastné oči si ju neuzrel,

je ako svieži horský vánok čo dotkol sa ti tváre a hneď zase odletel.

Čistá a priezračná padá z neba ako dážď, ktorý oživí všetko dookola,

aby sa vzápätí vzniesla vysoko k nebu, ako slaný opar zo šíreho mora. 

My všetci sme ako ten dážď, zoslaný na zem s istým účelom z hora,

prídeme na zem, pobudneme, prispejeme a vraciame sa späť do nášho večného zdroja.

M.A