Svet je ako tanečný parket, necháva nás tancovať životom za hudby nebeských sfér,

stoj pevne, drž pózu, dnes obaja tancujeme za vnútorný mier.

Môj partner prichádza v obleku, zdá sa, že priamo z hlbín podzemia,

dnes večer je mojim učiteľom a ja budem jeho kráľovná.

Ponúkne rameno, vezme moju útlu dlaň a skryje ju do svojej,

na parkete ako šachovnica sa svet zrazu sfarbí do sivej.

Vznášam sa ako oblak, on uprene díva sa priamo do mojich očí,

v jeho temnom pohľade skrýva sa tajomno a omamná mágia noci.

Stabilita tanečníka mi pomáha pevne držať sa pri zemi,

môj ladný krok ho zas nadnáša ako plynúci oblak na nebi.

V špirálach ladnosti sa točíme a miešame ako jedno,

tma a svetlo, deň a noc, teplo a chladno.

S každým nádychom a výdychom, ktorý vládne nad životom a smrťou,

môj tanečník učí ma to, čo už dávno nie je pravdou skrytou.

Vpravo a vľavo, vpred a vzad, nechávam sa viesť,

tanečný parket zrazu mení sa na oblohu plnú hviezd.

Len ja a on, iba celá večnosť je nám svedkom,

hviezdy na nebesách ševelia príbeh našich predkov.

Perfektne zmiešaní v tanci sa roztvárame ako kvet,

týmto spojením večnosti, vedome meníme celý svet.

M.A