50 odtieňov klamu
V deštruktívnom románe má jedna osoba nad inou ovládajúcu, zneužívajúcu moc.
"Najbolestivejšou vecou je stratiť sa v procese prílišnej lásky k niekomu a zabudnúť, že aj ty si výnimočný."
Ernest Hemingway
Mnohí z vás si určite pamätajú obdobie, keď pre niekoľkými rokmi prebiehala premiéra filmu „50 odtieňov sivej“. Postrehla som, že po premiére k filmu vyšlo aj zopár kníh.
Príbeh „traumatizovaného, no úspešného, mladého muža“ pritiahol najmä mladé ženy a dievčatá. Ošiaľ, ktorý po filme vo svete nastal spôsobil, že mnohé ženy začali túžiť po mužovi typu „Grey“. Túžili po „rozprávke“ a najmä „happy- ende“ z filmu, alebo nazvime to:
keď dobré dievča „napraví“ „zlého chlapca“.
To, čo sa však javilo, alebo ešte javí ako „nevinný, fiktívny príbeh“ má tienistý dopad na predstavu o tom, ako má vyzerať zdravý vzťah.
50 odtieňov nedocenenia a dešpektu
Film, aj knihy zo série Christian Grey kultivujú a normalizujú mýty o znásilneniach, psychologickom „groomingu“ (forma oslovenia a následného budovania dôvery, vzťahu a vytváranie emocionálneho prepojenia sexuálneho predátora) pre zneužívanie a násilie. A tu nejde len o zneužívanie fyzické ale aj psychologické.
Film zobrazuje príbeh Christiana a Any, ktorí uzatvárajú spoločnú zmluvu o tom, aby mu Ana slúžila ako sexuálna „podriadená“ . Christian často používa zastrašovanie, nátlak, ponižovanie, násilie, prenasledovanie, manipuláciu, žiarlivosť a iné kontrolné správanie, aby Anu udržal pod svojou nadvládou.
Mladá žena je neustále izolovaná, ohrozovaná a manipulovaná, no napriek tomu sa ku Christianovi vracia, pretože si myslí, že jej láska ho môže zmeniť.
Ako príbeh napreduje, Ana si postupne na Christianove „toxické“ správanie zvyká, až voči nemu stráca citlivosť a rozumné zmýšľanie.
Toto sú charakteristické znaky zneužívajúcich, manipulujúcich vzťahov. Takéto vzťahy sa často odohrávajú aj v našich životoch a mnohí si to ani neuvedomujú.
A kde to začne?
Začína sa to normalizáciou „mizogýnnych hodnôt“. Toxická ženskosť je založená na nasledujúcich stereotypne „ženských“ črtách:
- pasivita, nesebeckosť a starostlivosť
- poddajnosť, podriadenosť alebo poslušnosť
- spolupráca
- citlivosť
- slušnosť
- empatia a súcit
- hodnoty orientované na domov a rodinu
Mať niektorú z týchto vlastností, nie je vôbec nič zlé! Avšak stávajú sa toxickými vtedy, keď sa ženy cítia nútené ich prejaviť, alebo pri nich potláčajú svoje vlastné potreby.
Pri sociálnych interakciách sa k toxickej ženskosti napomáha tým, keď ženy prezentujúce „stereotypné ženské črty“ dostávajú viac pozornosti, na sociálnych sieťach, viac lajkov, komentárov a všeobecnej angažovanosti pre obsah, ktorý podporuje rodové roly a stereotypy.
A potom uzrie svetlo sveta aj tento film.
Film i knihy o 50-tich odtieňoch sivej, ktoré majú pritiahnuť najmä ženské publikum, romantizujú sexuálne aj domáce násilie. Pravda je však taká, že takéto vzťahy v „ozajstnom živote“ nikdy neskončia romanticky.
Traumatizovaný Christian Grey napĺňa všetky skryté znaky narcizmu. Je to úspešný, mladý muž, ktorého matka bola drogovo závislou prostitútkou, a sexuálne ho zneužívala staršia žena. Náhradní rodičia ho naopak podporili vo všetkom tak, aby z neho vyrástol úspešný biznismen. Christian si postupne vybudoval akúsi „skrytú“ nenávisť k ženám a pokryvenú sebelásku, kde sám seba vidí na vrchole dominanta, ktorý nachádza potešenie v manipulovaní s inými.
Mne sa klaňajte – mne tlieskajte
Príbeh o Ch. Greyovi odovzdáva skrytú správu ženám, že dokážu „napraviť“ násilných, ovládajúcich mužov tým, že budú poslušné a milujúce.
Tieto presvedčenia často utvrdzujú nedocenené, alebo inak týrané ženy v tom, aby zostali v nezdravých, deštruktívnych vzťahoch. A to všetko len kvôli tomu, že má niekto „jazvy“ nielen na duši ale najmä na svojom egu. A čo tie vaše jazvy a vaše hodnoty?
Asertívna žena neznamená zlá a toxická
Zdá sa, že asertivita je v našej spoločnosti často potláčaná. Priznajme si to, koľkokrát sme si museli takpovediac zahryznúť do jazyka skôr, ako sme sa odvážili presadiť svoj názor?
Ak si však do toho jazyka začneme hrýzť často, pripravíme sa nielen o ten jazyk, ale aj o schopnosť a silu brániť svoje hodnoty. Najsmutnejšie je, keď na to prídeme neskoro.
Čo znamená byť asertívny?
V spoločnosti sa často stretávame s predpojatými predstavami, pokiaľ ide o hodnotenie rovnakého správania mužov a žien. Správanie, ktoré môže byť u muža vnímaný ako asertívny, môže byť u ženy vnímaný ako agresívny.
Agresivita je zvyčajne vnímaná ako mužská črta a medzi mužmi je prijateľnejšia viac, než u žien.
Od žien sa väčšinou podvedome očakáva, že budú pri príkazoch najmä spolupracovať (často aj bez vyjadrenia dotazov či poznámok) zatiaľ čo muži pri požiadavkách používajú najmä priamejší alebo autoritatívnejší jazyk.
Ak sa však naopak žena pokúsi niečo povedať „priamejšie“ alebo viac autoritatívnejšie – už je to považované za nežiadúce a agresívne. Pritom môže často ísť len o vyjadrenie požiadavky jednoduchým a priamym spôsobom tak, aby ho pochopili aj muži.
Tu si predstavte najmä komunikáciu v práci, keď chcete aby sa niečo vykonalo. Nebudete predsa chodiť emocionálnymi omáčkami okolo horúcej kaše.
Ženy, predstavte si, že vás vyruší niekto pri práci s tým, že niečo práve chce a vy mu „neagresívne“ iba kľudne odpoviete aby vás nechal najskôr dokončiť jedno, a až potom sa môžete venovať druhému.
Muž vašu požiadavku pochopí, ale rozcitlivená kolegyňa sa urazí, ofučí a ešte vás aj nepekne ohovorí – zrazu „ste agresívna“ a zlá“.
Podobné sa môže stať aj naopak, keď vás mužský kolega označí za agresívnu len preto, že ste ihneď ochotne nespolupracovali tak, ako chcel.
Byť asertívna znamená jasnú, úprimnú a rešpektujúcu komunikáciu. Je to priame vyjadrenie vášho názoru alebo potreby ho ospravedlňovať. Asertívni ľudia sú považovaní za sebavedomých, a nie za arogantných či agresívnych!
Zmeňte svoju optiku! Asertivita nemá nič spoločné s toxickým správaním!
Asertivita je nesmierne dôležitá pri komunikácii a stanovení si vašich hraníc taktne. Pomocou asertivity dokážete aj spätne prijať opodstatnenú, konštruktívnu kritiku a zapracovať na vylepšení sa.
Asertivita neznamená útok, ale priame poukázanie na vec, či problém, na ktorý chceme zacieliť pozornosť.
Asertivita je aj o schopnosti priznať si svoju chybu a dokázať ju napraviť.
Je to aj schopnosť povedať jednoduché „NIE“
Verte alebo nie, ak praktikujete asertívne správanie, po čase sa vašim, taktne adresovaným požiadavkám ľudia dokážu pekne prispôsobiť.
Príbeh zo života?
S kolegyňou niekedy obedujeme v práci za stolom, pretože nestíhame ísť von. V tomto čase sme zvykli mávať otvorenú kanceláriu, hoci bol čas obeda. Zaužívala si to kolegyňa, ešte pred mojim príchodom a ja som to nechcela meniť. Keď nám však pravidelne niekto vošiel do kancelárie po niečo, a občas nás aj počas obeda takpovediac otravoval, začalo nás to dosť vyrušovať.
Kolegyňa je veľmi ochotná a starostlivá dušička, a tak nikdy nepovedala nič. Iba ticho trpela, odložila obed, ktorý jej medzitým vychladol, a spĺňala požiadavky. Nahnevalo ma to, a tak som s tým urobila krátky proces.
Začala som cez obedňajšiu prestávku zamkýnať kanceláriu, a na dvere zavesila lístoček s odkazom „Obed“.
Chvíľu trvalo, kým si na to niektorí zvykli. Mykali kľučkou, či sme tam, zvonili nám telefóny. Vždy som len prísno a žartovne zagánila na kolegyňu aby to „nedvíhala“.
Po prestávke sme sa zvykli ozvať kolegom, či bolo niečo také súrne, a na čo nás potrebovali?
Zistili sme, že si počas našej neprítomnosti poradili aj sami. Okrem toho náš zatvárací čas na kancelárii začali rešpektovať.
Láska postavená na piedestál
"Mnohí z nás veria, že keď dávame lásku, dostávame lásku späť, ale niekedy je to len ilúzia toho, čo sme im dali."
Akash B Chandran
Jediný dôvod, prečo vás ľudia považujú za samozrejmosť je ten, že rátajú s vašou bezhraničnou podporou a oddanosťou. Dokážte im, že sa mýlia.
Príbeh Eriky a Adama
Adama na Erike pritiahla jej nevinnosť, veľké srdce, no najmä neskúsenosť. Erika však rozhodne nebola hlúpa, ba naopak. Mala v sebe skrytý potenciál, pretože do čoho sa „zahryzla“ za tým išla, a veľa vecí na sebe vylepšovala. V živote však hľadala akúsi oporu a spolujazdca na ceste životom. Adam ju ohúril skúsenosťami, a gavalierstvom. Najmä v začiatkoch ich spoznávania. Vzali sa.
Erika začala po čase zisťovať, že človek, ktorého si pôvodne vzala sa začína niekam „vyparovať“. A to doslovne. Z jeho osobnosti z času na čas prenikla na povrch akási nepoznaná trauma a temnota.
Napriek pokusom o konverzáciu a dlhé rozhovory mávala pocit, že nedokáže preniknúť hlbšie do Adamovho vnútra. Napriek jeho nedokonalostiam, vždy našla na ňom niečo, za čo ho pochválila a bola vďačná.
Adam sa často uzatváral, reagoval podráždene, vŕšil si na Erike svoje nedostatky a občas ju aj pekne ponížil. Tak ako to býva v každom zdravom vzťahu, vždy tu vzniká pokus o komunikáciu, obojstranné porozumenie a vyjadrenie pocitov. Zdalo sa, že veci sa dajú do poriadku, ale bolo to len dočasné.
Bývali chvíle, keď mala pocit, že nie sú vo vzťahu dvaja, ale traja. Adam mával tú peknú, spolupracujúcu a chápajúcu osobnosť a potom i druhú, odtiahnutú a arogantnú, ktorá zraňovala. Ku všetkému negatívne zasiahol aj vzťah Adama s jeho matkou, ktorá ho chcela mať pod kontrolou. Tá ho okrem iného ešte aj podporovala v jeho egocentrickosti.
Erika sa napriek všetkému snažila vzťah udržať a tak navštívila aj psychologickú poradňu, ktorú s ňou Adam spoločne odmietol navštíviť.
Keď sa jej psychologička spýtala: „prečo tu jej manžel dnes nie je s ňou?“
Až vtedy jej to došlo. Takpovediac ani nie došlo, len to asi potrebovala počuť priamo z úst iného.
Bojuje sama!
„Skutočná láska je to, čo ju cítiš. Vidíš to a ukážeš to! Ale falošná láska sa skladá len zo slov.“
Autor neznámy
Celé tie roky, ktoré sa ho pokúšala držať nad vodou, dávala mu partnerské rady do vzťahov s okolím a v rodine, podporovala ho v jeho záľubách, on ju naopak v depresii, ktorú jej svojim správaním a postojom spôsobil, nechal plávať samú.
Erika sa kvôli láske vzdávala pracovných príležitosti, pretože sa dva krát sťahovali kvôli tej Adamovej. Jej túžba mať dieťa sa stretla so škaredým odmietnutím, no napriek tomu kráčala verne ďalej s ním. Niekedy sa jej zdalo, že Adam jej venuje málo pozornosti preto, lebo na jej schopnosti žiarli. Potreboval ju skrátka držať v úzadí. Bál sa, že ho zatieni.
Staval sa na prvé miesto. A preto, keď teraz potrebovala oporu ona, nenašla ju.
Úplný zlom nastal vtedy, keď sa Adam vďaka svojej ctižiadostivosti a Erikinej podpore dostal medzi vplyvných ľudí, až na piedestál, kde mal možnosť prehovoriť. O Erike ako jeho družke, priateľke v dobrom i v zlom nepadlo ani slovko „Ďakujem.“
Ako to skončilo?
Erika už Adamovi nepatrí. Začala sa viac sústrediť na svoj život, schopnosti a ľudí, ktorí ju v jej cieľoch podporujú. Na jej názore záleží, a Adam si pomaly uvedomuje o čo prišiel. To, čoho sa tak strašne bál sa stalo skutočnosťou. Opustila ho a vyhrala. Vyhrala svoj život späť.
Nie preto, že by sa o to od začiatku snažila, ale preto, že v tom predbehovaní sa „kto je lepší“ o žiadnu súťaž vôbec nešlo.
Adam to však tak začal vnímať, pretože tým ako sa snažila celú dobu asertívne komunikovať, on bral ako útok. Každý rozhovor a požiadavku bral ako kritiku mierenú voči nemu. (projektoval na Eriku svoj vzťah s bývalou družkou) nechcel sa poučiť zo svojich chýb. Ovládla ho jeho tvrdohlavosť a chuť niečo si dokázať.
Veď ty si predsa „iba žena“ Ja ti ukážem, kde je tvoje miesto.
Čo na záver?
Príbeh 50 odtieňov sivej i ten Eriky a Adama je príkladom, že stavať niekoho na piedestál nemá význam. Udržiavať vzťah, kde si budete neustále hrýzť do jazyka, aby ste náhodou niekoho „neurazili“ nie je správne.
Niektorí ľudia často iných používajú ako „nášlapné kamene“ aby sa presunuli z miesta na miesto iné. A tam na vás náhle zabudnú.
Ak vo vás osoba, ktorej odovzdávate sami seba nevidí to, čo vo vás je, nezmeníte to. Zmeniť môžete iba to, že sa aj vy presuniete niekam inam. Napríklad tam, kde vaše snahy ocenia. Ľudia, ktorým na vás bude záležať nikdy nezabudnú, kto im pri šplhaní sa nahor, pomáhal.
Schopnosť oceniť snahy iného nedokáže každý. Aj na to treba istú dávku asertivity. Ocenený, asertívny človek sa aj správa inak. Ocenenie ho motivuje k ďalšej práci a túžbe vylepšiť sa.
Ak postavíme na piedestál niekoho plného tieňov, nedosiahneme to, že sa zmení, bude iba ďalej vrhať tiene na ostatných naokolo. Z väčšej výšky!
"Neplytvaj svojou energiou na to, aby si niekoho zmenil, nechaj si ju pre niekoho, kto sa chce zmeniť s tebou."
Autor neznámy
Takže milé dámy, charakter Christiana Greya ako vzťah? Určite nie. Svieti červená! Nechajme ho tam, kam patrí - iba do postele tam máte zelenú!