Anima a Animus podľa Jungovej teórie reprezentujú polarity ľudskej psyché. Táto teórie sa sústreďuje na mužskú energiu prítomnú v žene, a na ženskú energiu prítomnú v mužovi. Tak ako deň vystrieda noc, negatívne sa harmonizuje s pozitívnym, obloha so zemou, život so smrťou, polarity sa v našich životoch vyskytujú vo viacerých podobách. Naučiť sa ich vidieť, rozpoznať a učiť sa z nich je súčasťou nášho rastu. 

"Čo je najkrajšie na mužnom mužovi je niečo ženské, čo je najkrajšie na ženskosti ženy je niečo mužské".

Susan Sontag

Kultúra, sociálne normy a miesto, kde sa narodíme, často veľmi formujú náš pohľad na svet. Prvým našim modelom sú rodičia, od ktorých si podvedome vytvárame vzor, podľa ktorého potom nazeráme na opačné pohlavie.

Horší prípad nastane, ak odpozeráme a učíme sa návykom, ktoré sú toxické. Potom si do života priťahujeme podobne toxické vzťahy. V tomto prípade môžu nastať situácie dve. Buď preberieme vzor a ani si to neuvedomíme, alebo si to uvedomíme a snažíme sa otočiť úplne opačným smerom. Práca s podvedomím je však dosť zložitá, vyžaduje si vytrvalosť a v prvom rade uvedomenie, že niečo je zle.

Ľudská duša totiž pozostáva z oboch energií. Je to androgýnna entita. Osobnosť alebo "persona" prirodzene preberá rolu pohlavia vtedy, keď sa narodíme. Ženy preberajú ženskú rolu a osobnosť, a muži zase mužskú.

A aby bola zachovaná rovnováha, ľudská psyché to kompenzuje tým, že vytvorí v živote človeka kontrasexualitu. Ženy majú teda v živote kontrasexualitu, ktorá je mužskej povahy a nazýva sa Animus. Muži majú zase ženskú kontrasexualitu, ktorá sa nazýva Anima.

Matka formuje vo svojom synovi obraz animy, otec je zase svojej dcére príkladom podľa ktorého si formuje svoj animus. Ak niektorý z rodičov nie je prítomný, väčšinou sa preberá obraz človeka, ktorý otca či matku "zastupuje".

Anima v mužovi

Samotné slovo anima v latinčine vyjadruje element vzduchu, prúd vetra, vitálneho princípu života - duše. Odkazuje na nevedomý, ženský rozmer muža, ktorý si vytvoril podľa obrazu svojej matky a tento obraz sa časom postupne vyvíja so ženami, s ktorými má v živote romantický vzťah.

Ak je anima potlačená, prejavuje sa negatívne ako: nedostatok kreativity, neustále nutkanie byť uznávaná okolím, je náladová, zlomyselná, arogantná, vo vzťahoch cíti potrebu izolovať partnera od okolia, je sebestredná a chamtivá.

Pre psychologický pokrok a dosiahnutie vnútornej rovnováhy je potrebné aby muž svoju animu rozpoznal a integroval ju.

Integrácia Animy si vyžaduje rovnováhu medzi intelektom a inštinktom.

Ak je Anima integrovaná, prejavia sa jej kvality ako: upokojujúca starostlivá sebaláska, tvorivá inšpirácia, schopnosť empatie, pocit šťastia, schopnosť robiť hodnotné úsudky za hranicou čistej racionality.

Animus v žene

Slovo animus v latinčine znamená rozumná duša, guráž, vôľa, mentálna sila a inteligencia. Je to nevedomý mužský rozmer v žene. Ak je tento rozmer potlačený, prejavuje sa ako: šikanovanie, sadizmus, kontrolujúce správanie, hlučnosť, neschopnosť efektívne a zmysluplne komunikovať, správa sa ako " viem všetko".

Integrovaný Animus v žene odkazuje na schopnosť ženy pozitívne vnímať svoju mužskú povahu, identifikovať sa a spájať sa s ňou. Keď žena prestane premietať muža v sebe na iných mužov, začne integrovať Animus.

Integrovaný animus sa prejaví v kvalitách ako: dobrá racionálna a logická schopnosť, schopnosť jasného a neviazaného myslenia, silný stred, dobrá vonkajšia sila osobnosti, most k poznaniu a kreatívnemu mysleniu, riešenie problémov.

Proces "Individuácie" ako cesta k celistvosti

Na to aby sa človek stal a cítil celistvým, musí pracovať na prijatí svojej Animy/Animusa. Jung opisuje proces individuácie niečím ako sa stať "individuálnym" čiže "jednotlivcom".

Je to vlastne naša neporovnateľná jedinečnosť, schopnosť "vlastniť to, kým sme". Je to sebarealizácia a sebauvedomenie. Ak si uvedomíme a porozumieme seba, dokážeme ľahšie pochopiť i okolie a mať zdravý, naplnený vzťah.

Ako teda pracovať na procese individuácie?

Spojenie muža s jeho animou je vlastne o pochopení ženskej energie, ktorá sa prejavuje ako pasivita, emocionalita a citlivosť. Preto je pre neho potrebné naučiť sa počúvať so záujmom a súcitom.

• Znovuobjavenie svojej vášnivej stránky prostredníctvom romantických gest.
• Starostlivosť o seba 
• Cvičenie ohľaduplnosti k potrebám iných
• Kreatívne vyjadrenie napríklad v oblasti hudby, umenia, sochárstva, poézie alebo tanca
• Cvičenie všímavosti, meditácie a iných spôsobov, ako sa dostať do kontaktu s vnútornými emóciami a pochopiť ich
• Rozširovanie svojich koníčkov alebo záujmov - začlenenie ženskej energie do života
• Praktizovanie samoštúdia pre zohľadnenie svojej vnútornej potreby lásky a naplnenia

Pre spojenie ženy s jej animusom je nevyhnutné chápať mužskú energiu, ktorá sa prejavuje ako aktívna, dominantná a logická. Prejavuje sa v asertivite. V schopnosti vedieť prijať rolu, ktorá nás stavia do autority a dominancie.

• naučiť sa vedieť prijať kontrolu nad niečím v živote
• objavenie a rozvíjanie vodcovských schopností
• čítanie literatúry faktu nielen beletrie
• stať sa viac samostatnou a nezávislou
• učiť sa mužským zručnostiam ako je schopnosť opraviť niečo
• získať väčšiu emocionálnu rovnováhu pomocou praktizovania meditácie a všímavosti
• sebaobjavovanie
• schopnosť riešiť problém racionálnym spôsobom

Prečo je potrebný proces integrácie a aký vplyv to má na vzťahy?

Cieľom tohto článku nebolo to, aby vyznel ako čistá teória, preto k nemu pripájam aj svoju skúsenosť.

Použila som Jungov psychologický pohľad na ženskú a mužskú energiu jednak preto, že som jeho fanúšička a aj preto, že mi pomohol vysvetliť proces sebauvedomenia, ktorým som prechádzala aj ja. Významne mi pomohol napríklad aj MBTI test navrhnutý na rozlíšenie typov osobností. Táto typológia bola vytvorená pomocou Katharine Cook Briggs a jej dcérou Isabel Briggs Myers, počas druhej svetovej vojny. Opiera sa taktiež o teórie Carla Junga. 

Správanie človeka totiž neformuje len okolie, ale aj jeho jedinečnosť osobnosti. Spôsob akým premýšľa a rieši. Spôsob akým vníma svet. Za tým všetkým je ešte aj niečo "nad" a to je naša podstata. To, odkiaľ pochádzame. Z jedného zdroja. Ak tieto veci v sebe ľudská bytosť objaví, prepojí a pochopí, významne to pomáha nie len jej samej, ale i v oblasti medziľudských vzťahoch.

Koncept Anima a Animus pri spriaznených dušiach

Čo spôsobí, že medzi dvoma ľuďmi preskočí náhla iskra, chémia, amorov šíp?

„Keď sa animus a anima stretnú, animus vytasí svoj meč moci a anima vypustí svoj jed ilúzie a zvádzania. Výsledok nemusí byť vždy negatívny, pretože obaja sa pravdepodobne do seba navzájom zamilujú (zvláštny prípad lásky na prvý pohľad)."

C.G. Jung

Takto Jung popísal proces "zamilovania sa". Možno je to tá vnútorná anima či animus, ktorý nás vedie do ilúzie hľadania svojej kompletnosti v tom "druhom". Volá sa to projekcia. Ak to tam nakoniec nenájdeme, zostávame sklamaný a donekonečna vyhľadávame "dokonalého druha, družku".

Paradoxom však zostáva fakt, že môžeme natrafiť na niekoho, kto nám svojim odrazom dokáže pomôcť nahliadnuť do seba samého. Vtedy dokážeme objaviť hľadané kvality v sebe samom a začať spokojne žiť so svojou individualitou.

Ak nám teda naše opačné pohlavie nastaví zrkadlo, je potrebné dokázať sa do neho pozrieť a byť schopný rozlíšiť to, čo máme vidieť. Napríklad aj vlastnosti, ktoré obdivujeme na druhom môžu byť odrazovým mostíkom pre náš vlastný rozvoj. Všetko to ale závisí od vôle a schopnosti na sebe pracovať.

"Žena nemôže zmeniť muža, muž zmení seba, pretože ju miluje"

autor neznámy

„Hieros gamos, posvätné manželstvo, náležite ctí toho druhého ako "iného" a zároveň chráni absolútnu jedinečnosť jednotlivých partnerov. Takouto vnútornou prácou sa stávame slobodní skutočne milovať iných takých, akí sú, a nie naše projekcie, alebo ich fantázie."

James Hollis

(Jungov psychoanalytik)

Takže mi z toho vychádza nasledujúce:

Schopnosť niekoho naozaj milovať je priamo úmerná s tým, v akom pokroku sme vo vlastnom procese individualizácie. Ak sa cítime kompletný a akceptujeme sa, dokážeme tak milovať aj inú osobu. Ak si teda v živote priťahujeme to, čo vyžarujeme, tak si vo svojej kompletnosti pritiahneme i v danom momente podobne celistvú osobu. Vtedy pravdepodobne nastane ten magický moment keď sa "naozaj" zamilujeme a stretneme svoju spriaznenú dušu.

Keď niekoho milujete, jednoducho sa tešíte z toho človeka ako takého, akoby iný ľudský organizmus bol vo svojich duševných a fyzických aspektoch hudobným dielom. Obohacujete svoje životy navzájom, a váš vzájomný postoj jedného k druhému sa nemení s ohľadom na okolnosti. Nie je tu preto, aby naplnil vašu prázdnotu, ale aby ste jeden s druhým zdieľali  svoju celistvosť.

Keď vás niekto miluje, naučí vás ako sa na seba dívať a milovať seba samého. Tak, ako vás vidí a miluje on. 

"Anima je archetypom života samotného"

"Animus má byť kozmický"

C.G.Jung