Cesta za pravdou je cesta hrdinu. Niet príbehu, kde by hrdina vystupoval bez zloducha. Hrdinovia by sa nemohli zrodiť bez zloduchov. Bez negatívneho by sme nedokázali vidieť pozitívne, a bez tmy by sme si nedokázali uvedomiť svetlo.

„Človek nedôjde k osvieteniu tým, že si predstaví postavy svetla, ale tým, že si uvedomí temnotu.“

C.G Jung

Vedomie a obzor sa rozšíria len vtedy, keď dokážeme integrovať aj niečo z nevedomia. To nevedomie je tá zvaná „temnota“, ktorú si mnohí z nás ťažko dokážu pripustiť. Lenže ak ju nedokážeme rozpoznať, či budeme ju popierať – a to v prvom rade najmä v sebe, nebudeme ju schopní vnímať ani v iných.

A aby som to jednoduchšie popísala: Rozpoznať temnotu nás dokáže naviesť na správnu cestu, kde sa stávame nielen svojim vlastným hrdinom ale i hrdinom pre iných.

"Každý krok, ktorý urobíme vo všímavosti, nás privedie o krok bližšie k uzdraveniu seba a planéty."

Thich Nhat Hanh

Keď popierame temnotu, tak ju vlastne tolerujeme. Svojim postojom zabraňujeme tomu, aby cez temnotu preniklo svetlo.

Je to niečo ako keď zostávate v toxickom, či inak škodlivom vzťahu, pretože chcete vidieť len „dobré“ a čakáte, že sa niečo zmení. Konáte napríklad v rozpore sami so sebou, pretože sa bojíte vyjadriť svoj nesúhlas, povedať nie, alebo ukončiť takýto vzťah.

Ospravedlňujete to slovami, že „vy chcete byť ten dobrý“ a preto nechcete povedať ani urobiť nič, čo pokladáte za „zlé“.

Spomeňte si na rozprávku Cisárove nové šaty., keď Cisár prechádza dvorom úplne nahý a ľudia predstierajú, že vidia jeho šaty, hoci nevidia vôbec nič. Nikto sa neodváži povedať pravdu, pretože sa boja, že budú vyzerať ako hlupáci. Najčudnejšie na celej veci je, že si ľudia ani medzi sebou neoveria, či všetci vidia to isté. Iba malé dieťa sa odváži úprimne povedať pravdu. V tomto príbehu sa hrdinom stáva dieťa.

Príbeh o cisárovi je aj pekným príkladom toho, ako sa poľahky nechávame zmanipulovať vtedy, keď sa bojíme vyjadriť svoj názor alebo pochybnosti. A z toho čerpajú výhody najmä podvodníci! 

Pýtam sa: Čo tak ľuďom zatemní pohľad, že sa neodvážia povedať pravdu? 

S klamstvom sa však ďaleko preraziť nedá. Každý, kto podporuje klamstvo sa stáva spolupáchateľom. 

Je to aj vtedy, keď sa nečinne prizeráte zlu, ktoré vykonáva niekto iný na inej osobe a vy nepoviete nič. Takéto konanie sa vždy môže otočiť aj proti vám. Ono je potom veľmi ťažké striasť zo seba pocity viny, keď je už neskoro. Najmä vtedy, keď vieme, že sme mohli zasiahnuť aby sme niečomu predišli.

Zlu napomáhate aj zastieraním faktov a prekrucovaním pravdy.

Ponímanie dobra a zla

Ponímanie dobra a zla sa často od človeka k človeku líši. O tejto téme by sa dalo naozaj veľmi dlho polemizovať.

A ak si uvedomíme fakt, že každý človek nielen vníma iných, ale aj robí svoje rozhodnutia skutky cez svoj „osobný filter“ a nastavenie, tak budeme jeho správanie na rebríčku dobrého a zlého posudzovať veľmi ťažko.

Tak isto sa nám bude ťažko chápať aj to, prečo nás napríklad niekto vníma ako „zlých“ hoci sme mu nič neurobili. Horšie je, keď vás niekto za svoje pokrivené vnímanie začne ešte aj napádať!

Niektorí ľudia totiž v sebe „zlo“ vidieť nechcú, poprú ho, a radšej to zlo projektujú na niekoho iného.

Každý zloduch porozpráva svoj príbeh tak, aby nechal iných uveriť, že konal dobre.

V psychológii by sme tento jav mohli prirovnať k termínu „mentalita obete“.

Ľudia s touto mentalitou nedokážu realisticky posúdiť situáciu, ktorá nastala, Vždy považujú seba za „obeť“ už len preto, že k nim niekto zaujal „negatívny“ postoj.

Tento postoj vnímajú negatívne najmä preto, lebo si nedokážu uvedomiť dôsledok svojich vlastných činov, ktoré ich doviedli do tohto bodu.

V jednoduchosti povedané: To ty si vinník – nie ja!

Zloduch teda tápe v temnote, a bude v nej blúdiť dovtedy, kým si existenciu vlastnej temnoty nepripustí.

Avšak ozajstný hrdina je často po svojom konaní uväznený vo vlastných seba-obviňujúcich myšlienkach, pretože musel niekomu ublížiť, aby zároveň niekoho zachránil.

Hrdinovia stoja na strane dobra a svetla, ich temnotou sú nahlodávajúce myšlienky, že museli vykonať aj niečo, čim ublížili zloduchovi – a zloduch je predsa taktiež ľudská bytosť, ktorá si zaslúži súcit.

Keby sme sa však zloduchovi neustále podvoľovali, alebo sa ho báli konfrontovať s jeho vlastným zlom len preto, aby sme mu „neublížili“ nikam by to neviedlo. A tak hrdina musí namieriť a zasiahnuť tam, kde to zloducha zabolí.

"Bez bolesti nie je možné prísť k vedomiu."

Carl Jung

"Rana je miesto, kde do teba vstupuje svetlo."

Rumi

Z takéhoto druhu „ublíženia“ sa však často zrodí semienko svetla, keď si zloduch môže uvedomiť svoje chybné konanie. A vtedy nastáva transformácia!

Dalo by sa povedať, že rozdiel medzi zloduchom a hrdinom sa dá rozpoznať na základe ich (s)vedomia.

„Dobré ženy si vždy myslia, že je to ich chyba, keď ich niekto iný uráža. Zlé ženy si vinu nikdy nepriznajú“

Anita Brookner

Zloduch svedomie nemá, alebo ho potlačí, kdežto hrdina ho „má“ a niekoľkokrát svoje kroky zváži. Hrdina pracuje strategicky, empaticky a najmä do toho nevpúšťa svoje sebecké záujmy.

Čiže aj známy výrok že : „Dobré dievčatá idú do neba, a zlé všade.“ môže osoba so škodlivým správaním vnímať tak, že ju to oprávňuje robiť čokoľvek, bez štipky svedomia.

Opak je však pravdou. Ozaj zlá žena sa ďaleko nedostane.  Z času na čas bude musieť čeliť svojmu deštruktívnemu správaniu, keďže jej ho dlhodobo nikto tolerovať nebude. Vždy je totiž veľká pravdepodobnosť, že sa na ceste svojej skazy stretne s vami - hrdinkou/hrdinom 

A v čom je hlavný rozdiel medzi ňou a vami?

Cesta hrdinu je cestou učenia. Hrdina sa učí ako správne obrániť nielen seba, ale aj iných. Slová hrdinu, nazvime ich "šípmi pravdy" je potrebné nasmerovať tak, aby zasiahli to správne miesto. Účelom týchto slov nie je privodiť deštrukciu, ale takzvaný „aha moment“.

A v tomto je ten rozdiel medzi byť „zlým“ s úmyslom privodiť svetlo, alebo byť zlý jednoducho preto, lebo som naozaj zlý a rád ubližujem.

Na to, aby sa zloduch dokázal transformovať na hrdinu je potrebné, aby si bol v prvom rade vedomý dobra i zla v sebe. Na ceste k takejto transformácii mu pomáha vlastná introspekcia.

Introspekcia je potrebná na to, aby sme sa dokázali spojiť so svojim vnútorným „Ja“. Pomocou introspekcie sa nielen zdokonaľujeme, ale si zároveň aj vytvárame zdravý svetonázor.

Ak sme si vedomí svojich silných aj slabých stránok, ľahšie sa potom vypilujeme na osobnosť, ktorá nám bude najlepšie slúžiť na našej ceste.

Byť „príliš dobrým“ je často koreňom mnohého zla

Ak sa použije označenie „príliš dobrý“ čo si predstavíte?

Buď vidíte človeka, ktorý je istým spôsobom celkom naivný, pretože verí, že svojim postojom napraví zlo sveta,

alebo

môžete vidieť aj človeka, ktorý jednoducho žije svoj život, do ničoho sa nepletie, nevie sa teda ani brániť a ľudia ho často nepekne využívajú.

Treťou možnosťou sú ľudia, ktorí sa na dobrých radi hrajú. Ide teda o pretvárku.

Ten posledný typ je najnebezpečnejší, pretože za takouto maskou sa často skrýva to najhoršie zlo.

Skryté a nevedomé zlo sa dokáže celkom zručne maskovať. Vezmite si napríklad taký kostol. V Božom chráme sa očakáva, že sa všetci budú k sebe chovať úctivo, podávať si ruky, klaňať sa pred oltárom a spovedať sa. Človeku, ktorý svoje zlo neovláda ide najmä o to, aby pred komunitou vyzeral pekne a dobre. Avšak hneď ako takýto človek vyjde z kostola von, ohovára a koná jedno zlo za druhým. Ako keby ho mimo chrámu už nikto nevidel. Každý z nás sa už s niečím podobným určite stretol.

Týmto samozrejme nechcem hádzať všetkých ľudí, ktorí chodia do kostola do jedného vreca. Chcem tým dať príklad, ako také "skryté zlo" funguje.

Vieme, že na svete existuje nie len veľa zlých, ale aj veľa dobrých ľudí. Keby však dobro prevažovalo, iste by sme tu mali menej utrpenia, chudoby a vojen.

Ak sa dobrí ľudia s dobrými úmyslami nevyzbroja vedomosťami a vedomím, že činy, ktoré niekto odsudzuje za „zlé“ sú len imaginárnymi putami v rukách tých, ktorí chcú týmto svetom manipulovať, zlo bude prevládať ďalej.

Ak nie sme schopní skutočné zlo rozpoznať, umožňujeme zlu existovať ďalej.

Ľudia, ktorí sú príliš milí, príliš poslušní a príliš pasívni voči zneužívaniu, často začnú svoje pravé pocity dusiť hlboko v sebe.

Zakaždým, keď sa neohradíte, nevyjadríte svoje pocity, nesúhlas alebo oprávnený hnev, ubližujete sami sebe. Ono sa to potom môže negatívne prejaviť práve tam, kde by ste si to neželali.

Vyventilujete si to napríklad na partnerovi, deťoch, predavačke, anketárovi na telefóne, alebo na hocikom, kto vám vašu krivdu ani nespôsobil.

Aké je teda riešenie?

Prebuďte v sebe predátora vtedy, keď to potrebujete. Naivní (dobrí) ľudia mávajú príliš často nasadené ružové okuliare. Výsledkom je, že nevnímajú veci aké sú, ale vidia ich také, aké by si ich priali mať.

Veria akejsi čarovnej mantre: Ja som dobrý a neškodný, tak prečo by si mi mal ublížiť?

Alebo v horšom prípade tu slúži už spomínaná projekcia, kde zas dobrý človek projektuje svoje dobré vlastnosti na inú osobu.

Vtedy títo ľudia veria, že aj ostatní ľudia sú väčšinou dobrí, a ľahko podľahnú podvodníkom.

Tak ako som spomínala už pri chápaní hrdinu, že aj hrdina musí pri bojovaní zo zlom byť istým spôsobom zlý, aby zloducha porazil, tak vedzte, že na ceste za pravdou sa nevyhnete tomu, že sa budete musieť občas zachovať aj tak, že nie vždy každému ulahodíte. Aj nápoj uzdravenia dokáže chutiť trpko, účinky však môže mať rozsiahle.

„čím vyššie mieriš, tým viac budeš musieť bojovať so zlom“

Pretože na svete existujú ľudia, ktorých vaše svetlo bude v očiach veľmi páliť. Oni sa vás potom budú snažiť stiahnuť dolu. Tým môže byť už aj spomínané ohováranie zo závisti, alebo s úmyslom pokaziť vám reputáciu.

Vy im totiž svojim postojom nastavujete zrkadlo k tomu, čo sa v sebe boja vidieť. A tým je tá temnota, ktorú ste vy dokázali v sebe pretvoriť na svoje svetlo.

„Nepovažujte moju láskavosť za slabosť. Zviera vo mne spí. Nie je mŕtve“

Každý človek má v sebe divú šelmu. Muž bez etiky je divoká šelma vypustená do tohto sveta. Každý, kto má rád samotu, je buď divá zver alebo boh.

Aristotle

Ak dokážete byť predátorom bez toho, aby ste sa správali obludne, potom sa stávate hrdinom.

Tak prečo sa teda nestať hrdinom? Máte na to!