Spirituálna cesta je úzko prepojená s prácou na našom egu. Každý, kto chce na sebe pracovať sa dostane k náukám, kde sa často spomína takzvaná „smrť ega“. Je však smrť ega naozajstným účelom života?

Ako máme ego vlastne chápať? A akú rolu hrá v našich životoch?

C.G Jung opísal ego ako stred poľa vedomia, ktoré zahŕňa naše uvedomenie si existencie a pocit osobnej identity.  Ego je organizátorom našich myšlienok, intuície, pocitov a má prístup k spomienkam, ktoré nie sú potlačené. Ego je zároveň nositeľom osobnosti a stojí na križovatke medzi vnútorným a vonkajším svetom.

Spirituálne náuky nás učia, že čím viac sa opierame o ego, tým viac nás to vzďaľuje od Božskej podstaty. Ego by teda nemalo v našich životoch prevládať, pretože nepochádza z duše, ale z tela.

Podstatou Božského bytia je láska, ktorá má ohromnú moc liečiť. Je teda samozrejmé, že k takémuto liečeniu patrí i naša sebeláska. A k tomu, aby sme si vybudovali zdravú sebelásku si zároveň potrebujeme vytvoriť aj zdravé ego, ktoré je súčasťou mysle, tela a duše – psyché.

C.G Jung sa nám snažil naznačiť, že by sme sa nemali pokúšať "zabiť‘ svoje ego, aj keď na to mnohé spirituálne výroky poukazujú. Ego je na spirituálnej ceste totiž vnímané ako prekážka na duchovnej ceste k osvieteniu.

Prečo je tomu tak?

Pretože ego si ľudia najmä spájajú s negatívnymi vlastnosťami. Každý z nás pozná výroky typu:

Ten má veľké ego!

Stíš svoje ego!

To je egoista!

Ego sa teda stáva niečím nežiaducim na našej ceste k pravde.

Tu však nastávajú aj otázky: „Poznáme svoje ego skôr, ako sa ho pokúsime zbaviť?“ Vieme vôbec, čo tvorí naše ego?

Paradoxom je, že čím viac by sme sa ega hneď na začiatku cesty pokúsili zbaviť, oddialili by sme nielen proces svojho sebapoznávania, ale aj odpratali „neželaných kostlivcov do skrine“ namiesto toho, aby sme im čelili.

A ako vlastne môžeme čeliť niečomu, čo nepoznáme?

Ono to neznáme z tej skrine totiž môže kedykoľvek vyskočiť, a zastihnúť nás nepripravených.

„Prvú polovicu života by sme mali venovať formovaniu zdravého ega, v druhej polovici by sme mali podstúpiť cestu dovnútra a ega sa zbaviť ...“

C.G.Jung

Jung týmto výrokom poukázal, že pri pochopení a vytvorení si zdravého ega získame prístup k hlbším častiam psychiky, ktoré nám umožňujú stať sa celistvejšími a autentickejšími.

Výstižne to aj vyjadruje myšlienka:  „Najskôr sa musíme stať niekým, aby sme sa mohli stať nikým“.

Do mesta, kde domorodci neverili cudzincom dorazil derviš.

"Choď preč!" kričali naňho.

"Nikto ťa tu nepozná!"

Derviš pokojne odpovedal:

„Áno, ale ja sa poznám... a ver mi, bolo by to oveľa horšie, keby to bolo naopak“

Shams e Tabriz

Ego nie je našim nepriateľom

Ego je tou časťou v nás, ktorú si formujeme od malička, a vytvárame si tak istú predstavu o sebe samých. Pozitívne vnímanie seba samého nám pomáha vybudovať si sebadôveru a nájsť svoj účel v živote.

Ego sa stáva príťažou vtedy, keď začne negatívne ovládať naše myšlienky, pocity a vnímanie.

Ako?

• Keď z nás ego robí slepých k pocitom a k potrebám iných ľudí.
• Keď nám náš postoj  „vlastnej dôležitosti“ ničí vzťahy naokolo, pretože sa vždy staviame na prvé miesto.

V takomto prípade sa ego stáva nielen našim tyranom, ale aj diktátorom pre okolie. Pod vládou ega ľahko podľahneme „ilúzii moci“ že môžeme ovládať, alebo naopak „ilúzii bezmocnosti“ keď nás ego nechá uveriť, že sme horší, než ostatní.

V oboch prípadoch nás ego drží v reťaziach. Vďaka týmto ilúziám nám ego zastiera nielen zrak, ale aj oberá o možnosť nahliadnuť hlbšie do svojej podstaty.

Trikom ega je neustále pracujúca myseľ, zaoberajúca sa tým, ako obrániť „ falošnú identitu“ ktorú sme si o sebe vytvorili.

Určite ste sa s tým už stretli. Spomeňte si, keď ste napríklad zareagovali unáhlene, agresívne. Skrátka tak, že vás to potom aj zamrzelo.  V tomto prípade vám vaše vládnuce ego našepkalo, aby ste zareagovali presne tak, pretože si predsa musíte zachovať svoju „tvár“.

Pri týchto, (nazvem to osobných bitkách) zabúdame na to, že je veľký rozdiel vnímať sa mocným z pohľadu ega, a je rozdiel uvedomiť si svoju moc preto, lebo patrím k niečomu vyššiemu, čo presahuje moje chápanie.

Tento druh „moci“ nekoná z chamtivosti, ale slúži pre dobro všetkých.

Je teda potrebné ego zabiť?

V psychológii je ego chápané ako mediátor našich základných pudov (id), a našich morálnych hodnôt (super ego).

Je to vnímanie seba, ktoré nám pomáha orientovať sa v realite, robiť rozhodnutia a rozvíjať osobnú identitu. Ego formuje náš zmysel pre seba, prispieva k našej sebaúcte a individualite.

Ak by sme sa ego pokúsili zabiť alebo zničiť, nedokázali by sme v tomto svete reálne fungovať, pretože či chceme alebo nie, ego je súčasťou každej ľudskej bytosti.

Ak si dokážeme vybudovať zdravé ego, môže nám začať slúžiť ako prostriedok k uvedomeniu.

Ak naopak ego nevnímame ako prostriedok, ale ako svoju identitu, stotožňujeme sa s našimi (často klamlivými) myšlienkami a emóciami. Obmedzujeme svoje bytie na fyzické telo a materiálny svet.

Keď si z ega dokážeme urobiť služobníka, tiež nás istým spôsobom bude ochraňovať, ale  oveľa sofistikovanejším spôsobom.

Aby sme ego dokázali rozpoznať a pochopiť, je potrebné si ho všímať a pozorovať.

Na to nám slúžia nástroje na utíšenie mysle, a pokus napojenia sa na pravdu. Sú nimi meditácia a sebareflexia.

Prečo je potrebné si vytvoriť zdravé ego?

Človek, ktorý má zdravé ego, chápe svoju vlastnú hodnotu a prijíma dobré aj zlé stránky seba samého. Takýto človek vie, že nie je „bez chýb“ a ani sa na to nehrá.

Človek so zdravým egom stráca potrebu zapôsobiť na ostatných a robí rozhodnutia, ktoré ho napĺňajú. K tomu samozrejme patrí aj „zdravý“ postoj nielen k sebe, ale aj k svojmu okoliu.

Patrí sem stanovenie hraníc a uprednostňovanie vlastného blaha, na podporenie ďalšieho duchovného rastu.

Zaradila by som tu aj postoj, ktorý som spomenula v jednom zo svojich článkov (Ako sa ochrániť pred toxickými ľuďmi). Sú to „boje“ ktoré na nás môžu projektovať ľudia, ktorí do seba zatiaľ nenahliadli, alebo to odmietajú.

Vaše zdravé chápanie seba samého vám potom napomôže rozpoznať, kedy máte od niekoho, kto vedie „svoj vlastný boj“, radšej odstúpiť.

Inak povedané, môžete si od nich držať odstup bez toho, aby ste ich odstránili zo svojho života nadobro. S týmto postojom si zachovávate súcit a schopnosť odpúšťať, bez potreby útočiť. Pretože pomáhať niekomu neznamená dovoliť, aby vás zneužíval.

Ďalším znakom zdravého ega je, že dokážeme jasne a s rešpektom komunikovať, keď potrebujeme ochrániť vlastnú sebaúctu, a zároveň prejaviť ohľaduplnosť k druhým. (asertivita)

Zdravé ego sa prejavuje aj pokorou a uvedomením, že „nevieme všetko“.

Keď naše ego ustúpi do úzadia, dokážeme sa priblížiť k pravde

Našu dušu netvorí osobnosť, ktorú sme si vytvorili emocionálnymi a mentálnymi vzormi.

Aby sme sa na ňu dokázali napojiť, musíme prejsť procesom zbavenia sa všetkých obmedzujúcich presvedčení, ktoré vytvorili falošný obraz o tom, kým sme.

Tento proces je očistný a oslobodzujúci. V prvom rade sa začne túžbou – paradoxne sa túžby po filozofickej stránke priraďujú k egu. Tu však náhle pocítime, že je to iné.

Unavené ego zjavne túži po pokoji, a tak ustúpi do úzadia. V momentoch ticha môžete pocítiť volanie duše, ktorá sa chce napojiť na podstatu.

Autentické túžby pochádzajú zo skutočného miesta v nás, keď začneme hľadať pravdu. Akonáhle vykročíme na cestu pravdy, veci sa začnú odvíjať tak nejak prirodzene. Ak už na tej ceste sme, je potrebné na nej zotrvať a zostať trpezlivý.

Keď dokážeme odolať vplyvu nevedomých myšlienok a kráčať po ceste, na ktorej cítime „že naozaj žijeme“, nemôžeme sa stratiť.

K takýmto chvíľam ma približujú momenty strávené v prírode a cestovanie. Cestovanie veľmi rozširuje obzory a mení spôsob, akým nazerám na svet.

Vždy, keď zažijem niečo nové, mimo vplyvu médií, vidím veci inak. Zároveň zažívam pocit spolupatričnosti.

Na ceste za pravdou je potrebné skúmať aj temnotu, egu sa vedieť postaviť čelom, a urobiť si z neho nie nepriateľa, ale komorníka.

Teraz ma pri slove "komorník" napadne Gerard Butler (butler z angličtiny – komorník) a je to celkom úsmevné poňatie toho, ako by mohol môj komorník vyzerať.

Na záver

Spirituálna cesta nie je o iba pozitívnom myslení, alebo o návodoch ako sa zbaviť ega a byť navždy šťastný.

 „Duchovné obchádzanie“ je termín vytvorený na opis takej cesty, ktorá používa duchovné nápady a praktiky, pomocou ktorých sa iba dočasne vyhneme nevyriešeným emocionálnym problémom.

Sú to len ďalšie triky ega ako sa zamotať v kruhu, avšak pod zásterkou spirituality. Ak vám niečo pomáha, choďte kľudne do toho. Nerobte to však iba preto, že to stalo spirituálnym "trendom".

Práca na sebe, by však výhradne mala byť vašou osobnou cestou dovnútra, kde musíte vstúpiť sami. 

Pretože, kto iný vás môže lepšie spoznať, než vy sami?

Keď si dáte tú námahu úprimne pracovať na sebe, začnete rásť z dna plného nánosov, cez tlak okolia, až nad hladinu nevedomia, kde sa vaše vnímanie otvorí. Presne ako lotosový kvet.

Keď sa lotosový kvet otvorí, jeho lupene sa dokážu samé očistiť od akejkoľvek kontaminácie. Ten lotos si očistné schopnosti osvojil pri svojej ceste nahor.

Lotos nám pripomína, že je potrebné zostať v spojení so svojimi koreňmi. Bez minulosti a skúseností by sme neboli osobou, ktorou sme práve tu a teraz. Preto je potrebné sa otvoriť zmenám a ďakovať za každý moment, ktorý nás formuje bez toho, aby sme na seba boli príliš tvrdí. Ak tak urobíme, ľahšie sa potom budeme vedieť zbaviť toho, čo nám už neslúži.