Každý z nás si od malička buduje vlastnú identitu. Počas procesu rastu a dozrievania si osvojujeme určité návyky, prejavujú sa v nás jedinečné osobnosti, rozvíjame talenty a popri tom sa neustále hľadáme.

Pri hľadaní seba samých nachádzame svoje slabosti, vylepšujeme sa, a ak sa v niečom naozaj „nájdeme“, sme na to aj patrične hrdí. Veď bodaj by nie!  Ako sa hovorí: „komu sa nelení, tomu sa zelení“. Za každým úspechom sa totiž skrýva práca na sebe, niekoľko pádov a vzostupov. Sú medzi nami takí, ktorí sa neustále snažia vylepšiť, alebo prispôsobiť životnej situácii tak, aby sme sa vo svete takpovediac nestratili.

Niektorí ľudia sú obdarení gurážou, a keď ide do tuhého, snažia sa čeliť výzvam. Patrím k ním aj ja, pretože mi môj život a mnohé situácie v ňom nedali veľa na výber. Buď zabojuješ, alebo sa necháš prevalcovať. A keďže ja k tým, čo sa vzdajú nepatrím, vždy sa snažím na sebe nejak pracovať.

Za svoju húževnatosť vďačím asi svojej babičke. Za mlada mala odvahu zoskočiť padákom, liezla po stromoch, a za svoje deti či vnúčatá by sa aj pobila, keby bolo treba!

(moja babina úplne vpravo)

Úprimne si nepamätám, či vôbec niekedy bývala nachladená, a aj v neskoršom veku bola veľmi „moderná babka“. Jej vnútornú silu som tak nejak vždy obdivovala.

(moja úžasná babička!)

Najďalej obdivujem všetkých ľudí, ktorých ťažké životné skúsenosti posilnili a nezviedli z cesty. Vzhliadam aj k ľuďom, ktorí napriek neľahkému životu dokážu pomôcť ostatným. A moja obrovská úcta patrí aj tým, ktorí napriek hojnosti či materiálnemu nadbytku nemajú skazený charakter. A takých je dnes naozaj málo!

Imitácia a detstvo

Čo je imitácia? Imitácia je vrodená ľudská vlastnosť, ktorú sa učíme už ako deti. V prvom rade sa učíme imitovať správanie rodičov, neskôr napodobňujeme iných. Pamätám si, keď ma ako malú babka brávala občas do kostola. Neviem prečo, ale tá kostolná vôňa ma vždy fascinovala. Niekedy som aj napodobňovala hlboké rozjímanie a modlenie pred svätými. Išlo mi to tak dobre, že sa pri nás raz pristavila jedna pani, s údivom ma sledovala a chválila ma ako sa modlím. Nevedela som, čo to tí dospelí vyslovujú pri modlení, tak som si len tak šepotala nejaké nezmysly.

Často imitujeme aj ľudí, ktorých máme radi. Aj ako dospelí podvedome dokážeme imitovať intonáciu, gestikuláciu aj výraz tváre tých, s ktorými sa rozprávame. Je to istá forma zrkadlenia. Často je imitácia aj prejavom toho, že sa s danou osobou, či kolektívom cítime dobre.

Mne osobne sa stáva jedna humorná vec, o ktorej som si vedomá, že sa deje. Pochádzam totiž z tej strany Slovenska, kde sa používa isté nárečie a sem tam hovorí aj nespisovne. Mnoho ľudí, z môjho kraja si svoje „nárečie“ už ani neuvedomuje.  Zmena nastáva vtedy, keď sa odsťahujete a preberiete úplne iný prízvuk, a niekedy aj slová.

Keď sa teraz vraciam navštíviť známych či rodinu do svojho kraja, oni si všimnú môj zmenený prízvuk. Tu na východe ako všetci dobre viete, ľudia intonáciu ohýbajú. Najlepšie na tom je, že akonáhle s "našimi" nejakú chvíľu pobudnem a cítim sa dobre, automaticky s nimi začnem hovoriť „ich rečou“ a ešte si to aj užívam!

Tento druh zrkadlenia veda vysvetľuje pod pojmom „zrkadlové neuróny“ v našom mozgu.

Tieto neuróny sú zodpovedné nielen za napodobňovanie ľudského správania, ale aj za napodobňovanie emócií a úmyslov skrytými za správaním. Dá sa povedať, že tieto neuróny nám pomáhajú byť empatickými.

Kedy je imitácia pozitívna?

Imitácia je dôležitá pri rozvoji zručností, pretože nám umožňuje rýchlo a efektívne sa učiť nové veci sledovaním ľudí a prostredia okolo nás.

Istá forma imitácie môže byť vnímaná aj ako lichôtka či istý prejav obdivu, ak v niekom podporí motiváciu. V iných prípadoch imitácia umožní učením zachovať napríklad tradície (z rodu na rod).

Problém však nastáva vtedy, ak človek začne niekoho imitovať tak, že sa to stáva až určitou formou „krádeže“.

Nechaj sa inšpirovať, ale nekopíruj!

Táto veta by sa mala stať zaužívaným pravidlom. Dodržiavaním tohto pravidla prejavujeme rešpekt voči originalite a autentickosti. Svet plný kópií bude totiž vyzerať nielen fádne ale aj nebezpečne. Takí plagiátori napríklad v oblasti plastickej chirurgie už narobili dosť neplechy.

Niečo podobné zažíval aj môj známy tatér, ktorého začal imitovať istý podvodník. Založil si podnikanie pod jeho názvom, uverejňoval na internete jeho (nie svoju) prácu a takto parazitoval na jeho dobrom mene. Samozrejme, že on o ničom nevedel, až kým mu jeden klient náhodou nezavolal a neskritizoval ho za „jeho“ prácu.

Imitovanie v oblasti podnikania je veľmi neetickou záležitosťou. Dokáže pokaziť nielen dobré meno pôvodnému, originálnemu zakladateľovi a pripraviť ho o zákazníkov, ale vám môže aj inak uškodiť.

S nepríjemnou imitáciou sa však môžete stretnúť aj v osobnom živote. Imitácia alebo zrkadlenie je taktika, ktorú s obľubou využívajú manipulátori alebo narcistické osobnosti.

Technika zrkadlenia sa od nich nedá považovať za obdiv. Za obdiv sa totiž považuje ocenenie niekoho natoľko, že vás motivuje v tom, čo na sebe chcete vylepšiť. Niekedy vás aj obdiv a rešpekt k osobe môže podnietiť k spolupráci a vzájomnému učeniu sa. (obdiv k učiteľovi, k šéfovi, k partnerovi, ku kamarátovi).

Nevhodná forma obdivu je tá, ktorá vedie k chamtivosti, nezdravému súťaženiu či k diskreditácii osoby, ktorú napodobňujete. V tomto prípade je osoba nezdravo posadnutá predstavami vlastniť to, čo ma iný. A tak vás začne kopírovať. V angličtine na to existuje krásny výraz „copycat“.

Môže to zájsť až tak ďaleko, že osoba si vaše zážitky či dobrý charakter privlastní ako chameleón. Takto sa jej podarí oklamať okolie a vybudovať si obdiv na základe toho, čo patrí vám.

Na začiatku si nemusíte ihneď všimnúť, že vás narcista vedome zrkadlí. Napriek tomu môžete spozorovať pár signálov. Napríklad si všimnete, že sa pri iných ľuďoch zrazu správa inak. Akoby sa mu zmenila celá osobnosť.

V prítomnosti takejto osoby môžete na sebe spozorovať aj fyzické príznaky, ako sú kŕče žalúdka alebo pocit ťažkosti na hrudníku. Niekedy stačí aj to, že na nich iba myslíte. Na tieto signály si určite dajte pozor! Vaše telo sa vám totiž snaží niečo napovedať.

Prečo ľudia kopírujú?

Prirodzené, podvedomé kopírovanie je často prítomné i v romantickom vzťahu. Jednoducho sa chceme priblížiť osobe, ktorú zbožňujeme. Môžu nastať chvíle, keď sa s partnerom budete cítiť synchronizovaní. Je to znakom toho, že vznikol vzťah na hlbokej, emocionálnej úrovni. Vaša synchronizácia môže byť taká silná, že si priam nielen akoby budete čítať myšlienky, ba sa aj podobne správať!

Nebezpečné kopírovanie však nastáva vtedy, keď vás narcista začne zrkadliť preto, aby vás nalákal do vzťahu, priateľstva alebo obchodného partnerstva. Takto predstiera, že je vašou spriaznenou dušou, s ktorou zdieľa rovnaké záľuby, záujmy, ciele a vlastnosti ako vy. Chce tým získať vašu dôveru.

Jeho správanie však môže prerásť až do patologického správania podobného stalkerovi. Takéto kopírovanie je založené na zlomyseľnej závisti, odpore a snahe sabotovať ostatných.

V iných prípadoch ľudia kopírujú preto, pretože si myslia, že nie sú dosť dobrí či hodní toho, aby si ich iní vážili. A tak si vyberú niekoho, koho obdivujú a začnú ho kopírovať. Pri získavaní pozornosti zájdu až tak ďaleko, že paradoxne pozornosť síce pritiahnu, ale zároveň stratia rešpekt okolia.

V takomto kopírovaní do karát nahrávajú sociálne siete, kde ľudia odpozerajú správanie ako módny trend. Ide hlavne o známe, nebezpečné selfie fotky, alebo také s našpúlenými perami tkzv. „duck face“ .

Sociálne siete žiaľ nahradili stretnutia tvárou v tvár. Tým nás ochudobnili o aktivovanie mozgových neurónov, ktoré navodzujú pocity šťastia. Náš mozog totiž nie je schopný aktivovať zrkadlové neuróny, pretože pri interakcii na sociálnych sieťach nevidíte činy a prejavy danej osoby.

Neprítomnosť aktivácie zrkadlového neurónu môže spôsobiť zmätok a frustráciu, ak napríklad neviete, ako interpretovať niekoho správu. Či už je pozitívna, nahnevaná alebo neutrálna. Úprimne, a koľko krát sa vám stalo, že vás niekto odignoroval, hoci vašu správu videl? Mozog jednoducho nevie ako si toto správanie vysvetliť.

Pocity šťastia, a uspokojenia, za ktoré je zodpovedný dopamín sa preto ľudia naučili nahradiť tak, že hodiny surfujú po internete a vyhľadávajú potešenie. Aj prostredníctvom „lajkov“. Palce hore a pozornosť sa niektorí pokúsia získať aj pomocou polonahých, či veľmi odvážnych fotiek. Málokto si však uvedomí, že sa tým stáva aj modelom pre ďalšiu generáciu.

Predstavte si napríklad, že namiesto decentnej fotky starej mamy bude vnúčatám v budúcnosti predstavená babka s odhalenými prsami a našpúlenou perou.

Nazvite ma staromódnou, ale mne sa pri fotkách tohto typu zovrie žalúdok a príde mi nevoľno. A to doslova.

Nie z odhalenej kože, ale z toho, ako ďaleko človek dokáže zájsť pri hľadaní pozornosti. Dáva tým svetu najavo, že si samého seba neváži. Ide z toho smútok a zúfalstvo. My, ktorí sme na pocity iných vnímaví to cítime.  Okrem toho je na internete ešte aj kopec úchylákov.

Naše najintímnejšie partie predsa patria v prvom rade nám a našim partnerom! A keďže sa bavíme o imitovaní, nezabúdajme, že deti odpozerajú naše správanie od nás.

Prečo prestať nezdravo kopírovať?

Nezdravým kopírovaním niekoho, komu niečo závidíte toho človeka okrádate o jeho originalitu a identitu. Za budovaním toho kým sme, často stoja jedinečné osudy a práca na sebe. Predstavte si, že niekto povrchne kopíruje vaše myšlienky či nejakú prácu. Je to presne ako keď si kúpite lacnú napodobeninu v podobe kabelky, ktorá ma pri lepšom pohľade kopec nedostatkov. A verte mi, lacno nebude vyzerať len vaša kabelka, ale aj vy.

Imitácia bude vždy len chabým, plytkým pokusom sa priblížiť k niečomu hlbšiemu. Pravda sa totiž prevalí aj tak, a každý plagiátor bude na koniec vždy odhalený. Imitovať sa totiž dlhodobo nedá! Plagiátor môže kedykoľvek natrafiť na človeka, ktorý sa „danej veci“ rozumie, a ako každý vieme, lož máva krátke nohy.

Potreba zapadnúť by preto nemala byť postavená na trendoch. Našim podpisom je naša individualita a rešpekt k sebe samým. Nebojte sa byť samými sebou. Nikdy neviete, koho vaša osobnosť uchváti, a ako tým úžasne prispejete k jeho obzoru.

Ak nájdete niečo alebo niekoho s čím/kým sa stotožňujete, nechajte sa inšpirovať. Prepošlite jeho posolstvo, umenie, slová, názory a myšlienky kľudne ďalej. Nikdy však nezabúdajte na pôvod, odkiaľ ste čerpali.

Zatiaľ čo inšpirácia môže byť istým prejavom rešpektu, imitácia je prejavom dešpektu.