Koexistencia alebo koexistovanie (lat.) je časopriestorové spolubytie, súčasný výskyt viacerých vecí, javov a vlastností. 

Spolužitie znamená, že nič neexistuje izolovane a všetky prvky sa navzájom podporujú. Všetky prvky a zložky existencie sú súčasťou väčšieho systému a navzájom sa harmonicky obohacujú.

Zákon príčiny a následku je univerzálny zákon, ktorý špecificky uvádza, že každá jedna akcia vo vesmíre vyvolá reakciu. Každý jeden účinok v našom svete, na našej Zemi má teda príčinu. Tou príčinou sa stáva naše myslenie a následné konanie.

Zákon príčiny a následku okrem toho vyjadruje, že keď vytvoríme dobré príčiny svojimi skutkami, činmi, myšlienkami, potom si pritiahneme aj odmenu za naše dobré skutky. To isté platí aj pre odplatu za zlé skutky.

Tu sa možno niektorí pozastavia nad hodnotením dobrých a zlých skutkov. Čo sú teda tie dobré a zlé skutky?

Odpoveď nie je taká jednoznačná a po pravde trochu viac komplexná. Ľudské chápanie „dobrých“ a „zlých“ skutkov môže byť často veľmi skreslené. Veľa totiž závisí od okolností a vnímania. Ale poďme po poriadku.

Pravda, morálka a dobro

Podľa morálneho relativizmu neexistuje jediná pravá morálka. Existuje množstvo možných morálnych hodnotení a to, či je niečo morálne správne alebo nesprávne, dobré alebo zlé, spravodlivé alebo nespravodlivé atď., je relatívna záležitosť – vo vzťahu k tej či onej morálke alebo morálnemu referenčnému rámcu.

Niečo môže byť vo vzťahu k jednému morálnemu referenčnému rámcu morálne správne a vo vzťahu k inému morálne nesprávne. Morálny relativizmus by sme mohli porovnať k iným relativizmom.

Jedno možné porovnanie je s pohybovým relativizmom. Podľa pohybového relativizmu neexistuje nič také ako absolútny pohyb alebo absolútny odpočinok.

To, či sa niečo hýbe alebo je v kľude, závisí od časopriestorového referenčného rámca. V jednom referenčnom rámci môže byť niečo v pokoji a v inom sa môže pohybovať. Absolútny pohyb a absolútny pokoj teda neexistuje. Existuje teda niečo také ako je relatívny pohyb a relatívny odpočinok.

Podobne morálny relativizmus je názor, že hoci neexistuje nič také ako absolútne správne a nesprávne, môžeme si vystačiť s relatívne dobrým a nesprávnym.

„Morálny relativizmus je myšlienka, že neexistuje jeden univerzálny jednotiaci štandard pre to, čo je správne a čo nesprávne. Vychádza to zo skutočnosti, že v skutočnom živote je príliš veľa variácií na to, aby sa dali robiť nejaké široké vyhlásenia o dobrom a zlom.“

Gilbert Harman

Inými slovami, to, čo považujete za morálne, úplne závisí od toho, kto ste a od kultúrneho kontextu, v ktorom ste vyrastali.

Niektorí ľudia preferujú vegánsky životný štýl, pretože považujú za nesprávne konzumovať zvieratá. Zvieratá sú vnímané ako stvorenia, ktoré sú schopné zažívať potešenie a bolesť.

Veľa ľudí však veci takto nevidí. Mnoho ľudí jedáva mäso a nemá proti tomu žiadne morálne predsudky. Robia tak preto, že to nepokladajú za morálny problém.

Okrem toho keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, už bolo vedecky dokázané, že rastliny síce necítia bolesť ako zvieratá, ale pri odtrhnutí uvoľňujú chemikáliu, ktorá je podobná úzkosti.

Iným príkladom je aj konzumácia bravčového mäsa.

Prasa je napríklad v judaizme a islame považované za nečisté zviera.

Okrem toho sa konzumácia bravčového mäsa považuje za duchovne škodlivú, pretože poškvrňuje telo a dušu, bráni duchovnému rastu a čistote.

Ďalší príklad môže byť aj kázanie: List Efezanom 6:1

„Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé. Cti si otca i matku - to je prvé prikázanie s prisľúbením, aby sa ti dobre vodilo a dlho si žil na zemi.“

Ctiť si rodičov je naozaj potrebné. Vezmite si však dieťa, ktoré vyrastá v rukách alkoholika, či človeka s nejakou mentálnou poruchou.

Odsúdili by ste niekoho, že neposlúcha, alebo sa vzdialil od svojich rodičov? Považovali by ste ho za „zlého“? Kto je v tejto situácii zlý, a kto koná správne? Kameň úrazu často spočíva v tom, že ľudia často posúdia bez toho aby poznali hlbšie fakty.

Tu teda narážame na problém morálneho relativizmu. A ten sa mení v závislosti od postoja človeka. Buď je niečo úplne v poriadku, alebo je to pokladané za nemorálne.

Vzájomné posudzovanie a odsudzovanie sa na základe týchto atribútov teda nie je správne.

Existuje však jeden pekný príklad cností a nerestí, na základe ktorých je možné zvážiť charakter človeka a posúdiť jeho konanie. Cnosti pomáhajú nastoliť takzvanú rovnováhu pri ovládaní prchkej ľudskej povahy. Pomocou cností sa približujeme k božskej podstate.

Manifestácia a zákon príťažlivosti

Ak teda zákon príčiny a následku hovorí, že všetko, čo v živote zažijete, nie je ponechané náhode, tak potom všetko, čo sa deje v našom živote sa deje z nejakého dôvodu.

Je to o príčinách, ktoré pochádzajú z našich pohnútok, a ktoré vytvárajú účinky v našich životoch. To, čo vytvoríme, je výsledkom príčin, ktoré prejavujeme zvnútra.

Ako funguje zákon príťažlivosti?

Energia našich myšlienok v podstate prejavuje naše skúsenosti.

• Podobné priťahuje podobné

Tento výrok naznačuje, že podobné veci sa navzájom priťahujú. Znamená to, že ľudia majú tendenciu priťahovať ľudí, ktorí sú im podobní – ale tiež to naznačuje, že myšlienky ľudí majú tendenciu priťahovať podobné výsledky.

Predpokladá sa, že negatívne myslenie priťahuje negatívne skúsenosti, zatiaľ čo pozitívne myslenie vytvára žiaduce skúsenosti.

• Prítomnosť je vždy dokonalá

Tento výrok sa zameriava na myšlienku, že vždy sa dá urobiť niečo, aby sme vylepšili prítomný okamih. Aj keď sa niekedy môže zdať, že to, čo sa práve deje nie je dokonalé, tento výrok navrhuje, aby sme sa namiesto strachu alebo trápenia pokúsili svoju energiu usmerniť tak, aby sme prítomný okamih urobili tým najlepším.

• Cítiť rôzne emócie aj tie negatívne nie je „zlé“ 

​Z pohľadu emocionálnej inteligencie sú všetky emócie informáciami. Sú to signály, ktoré nám hovoria, aby sme sa k niečomu priblížili alebo sa tomu vyhli.

Nikto nemá rád pocit sklamania alebo skľúčenosti, ale ak tieto pocity vyjadríme, môžeme dať ostatným najavo, kedy nás majú utešiť alebo nám pomôcť.

Aristoteles potrebu rovnováhy negatívneho a pozitívneho vyjadril celkom trefne, keď povedal:

„Každý sa môže hnevať – to je ľahké, ale hnevať sa na správneho človeka, v správnej miere, v správnom čase, so správnym účelom a správnym spôsobom – to je nie je v silách každého a nie je to ľahké."

Iste, hnev môže byť deštruktívny, ale tiež nás môže prinútiť hľadať spravodlivosť v nespravodlivej situácii. Môžeme dovoliť hnevu aby nás zožieral, alebo ho môžeme nasmerovať tak, aby sme sa postavili za to, čo je správne.

• Zákon príťažlivosti nám do života pritiahne to, ako máme nastavené priority!

Buďte vďační za to, čo už máte!

Vizualizujte si svoje ciele!

Naučte sa identifikovať negatívne myslenie (ak vám v niečom váš vnútorný hlas bráni alebo príliš kritizuje) – viď. morálna relativita vyššie

Používajte pozitívne afirmácie (verte v seba)

Preformulujte negatívne udalosti pozitívnejším spôsobom  (čo ste sa zo situácie naučili)

Akú rolu hrá v zákone príťažlivosti koexistencia?

Všetko, čo existuje, videné alebo neviditeľné, je prepojené. Spolu sme jedno. Sme božsky neoddeliteľní. V našej kolektívnej mysli je veľká sila alebo kombinovaná energia. Nazýva sa to úľová myseľ.

Keďže človek odráža vše-Boha, predstavuje jedinú myseľ. Božský princíp, Naša myseľ je našim tvorcom. To vysvetľuje, ako môžeme tvoriť našu realitu. Sme spojení so Zdrojom a keď o niečo žiadame alebo si uvedomíme, že tie veci už sú, tak sa aj stane.

Náš vzťah k sebe samým, a to, čo v sebe pestujeme prostredníctvom cností, odráža aj náš vzťah ku Zdroju (Otcovi, Bohu, akokoľvek to nazvete). Z toho vzťahu potom vznikajú príčiny a následky našich činov – čiže aj naša „realita“.

Cnosti podporujú nielen intelektuálne a morálne schopnosti človeka, ale aj občiansku zodpovednosť. Pestovanie cností v dnešnej spoločnosti je rozhodujúce aj pre udržanie prosperujúcej civilizácie.

V Biblii (Matúš 18:19) je napísané:

„A zasa vám hovorím: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

Tento staroveký text má v sebe pochovaných veľa skrytých božských právd, o ktorých si mnoho „kresťanov“ ani nie je vedomých, že im veria.

Mnohé výroky z biblie sú často nielen nepochopené správne, ale ak si k ním pridáte aj fakt, že ľudská myseľ je ovplyvnená od ranného detstva tým čo „má“ pokladať za správne a čo nie, výsledkom toho bude veľmi skreslená realita chápania.

Ku príkladu uvediem fakt, že pod slovom „Otec alebo Boh“ si veľa ľudí predstaví fúzatého a bradatého šedivého pána, ktorý sedí na obláčiku a „trestá“ podľa pravidiel, ktoré sa v každom náboženstve môžu odlišovať, resp. interpretovať odlišne. (viď. vyššie spomínaná morálna relativita).

Ako tvoríme svoju realitu?

To, čo sa nám v životoch odvíja je výsledkom našich myšlienok a snáh.  Následné udalosti sú odrazom našich postojov, našou vierou vo veci a našimi skutkami. Dostávame to, za čo sa postavíme. To, na čo myslíme. To, ako sa v danej situácii zachováme a hlavne to, s akými úmyslami vykonávame naše činy.

Takže manifestujme to najkrajšie  pre dobro všetkých!