„Výsadou života je stať sa tým, kým naozaj ste.“

Každá ľudská bytosť si potrebuje vytvárať vzťahy, pretože sú nevyhnutné pre naše duševné, fyzické a emocionálne blaho.

Naše spojenia nám poskytujú pocit spolupatričnosti, podpory a lásky. Prítomnosť a blízkosť iného bytia nám často pomáha vyrovnať sa so stresom, prekonať výzvy, a žiť dlhší a zdravší život.

Muž a žena sú komplementárnymi bytosťami, ktoré stelesňujú dva základné princípy stvorenia. Mužský ako aktívny, a ženský ako vnímavý.  

Oba princípy sú stelesnením tej istej ľudskej duše, sú rovnako obdarení intelektom, vôľou a slobodou, avšak odlišujú sa od seba svojimi telesnými schránkami.

Dalo by sa napísať, že mužské konanie je prevažne orientované smerom von. Mužská genialita je založená na schopnosti poznať a využívať statky zeme. Vďaka mužskému sklonu k veciam a ich používaniu sa vybudovala ľudská civilizácia. V krátkosti povedané, keby nebolo mužov, žili by sme doteraz v jaskyniach.

Ženské konanie je zásadne orientované smerom dnu. Jeho najpodstatnejší tvorivý čin sa odohráva vo vnútri. Genialitou ženského princípu je dávať život, udržovať ho a zveľaďovať.

Ženský princíp nám pripomína, že všetka ľudská činnosť má smerovať k autentickému ľudskému rozkvetu. Toto je naším darom a poslaním. A pokiaľ medzi týmito princípmi nenastáva rovnováha, nedochádza nielen k rozkvetu, ale ani k nájdeniu pravého účelu ľudského bytia.

Na tom, aké si budujeme vzťahy medzi sebou teda veľmi záleží. Oveľa viac však záleží na tom, aký si budujeme v prvom rade vzťah k sebe samým.

Mužský a ženský princíp je prítomný v oboch pohlaviach

Koncepty Anima a Animus vo svojej eseji „Manželstvo ako psychologický vzťah“ prvýkrát predstavil Carl Gustav Jung v roku 1925.

Animu definoval ako nevedomú ženskú stránku muža, a Animus ako nevedomú mužskú stránku ženy.

Podľa Junga sa anima a animus zvyčajne premietajú do romantického partnera.

Muž sa zamiluje do ženy, ktorá stelesňuje jeho anima obraz, zatiaľ čo žena si vyberie partnera, ktorý nesie jej animus projekciu.

Na tom, aký obraz jej „vnútorného muža“ si vytvorí, silne záleží od jej skúsenosti s vlastným otcom.

Žena má teda z psychologického hľadiska sklon uprednostňovať muža, ktorý je ako jej otec, alebo sa v istých prípadoch môže stať to, že si skôr bude voliť jeho opak.

Tu nastanú dva prípady:

Buď ženu začnú napriek po dobrom vzťahu s otcom priťahovať „zlí chlapci“ (horší prípad)

Alebo si žena po zlej skúsenosti s otcom uvedomí, že chce v živote partnera presne opačného. (najlepší prípad) takéto uvedomenie však nastáva zriedkavejšie a vyžaduje si prácu s introspekciou.   

Animus má teda ohromný vplyv na to, ako žena vníma muža a aké vzťahy vyhľadáva!

Dovtedy, ak sa nenaučíme byť vedomí našej projekcie a integrovať náš animus, môžeme si myslieť, že sa „spájame“ s inou osobou.  Náš partner sa však stáva iba hercom, ktorý hrá rolu nášho projektovaného animusu.

Podľa Junga sa „fáza medových týždňov“ vo vzťahoch končí, keď sa páru nepodarí udržať projekcie anima/animusu modelov projektovaných na svojho partnera.

Pôvab, ktorý má romantický partner na začiatku, je v podstate lákadlom (projekciou) animy alebo animusu vo vnútri psychiky milenca.

Ak si teda žena projektuje na objekt svojho záujmu vlastný animus a on nereaguje, alebo sa správa úplne inak, než žena očakáva, tak sa žena rýchlo „odmiluje“.

Projekcie animusu sa môžu stať aj nebezpečné, pretože ak má žena zakorenený obraz mužskosti ako „tyrana, ktorý uráža“ budú ju podvedome priťahovať muži, ktorí spĺňajú tieto atribúty.

Naopak muži, ktorí sú „mentálne vyzretí a zdraví“ sa môžu pre takúto ženu stať výzvou. Zrazu je tu totiž niečo nové, čo nepozná.

Našťastie, keď človek dospieva na ceste individualizácie, súčasne dospieva aj jeho anima alebo animus.

Proces individualizácie je potrebný najmä vtedy, ak žena nemala „zdravý vzťah“ s otcom.

A čím skôr si to dámy s nešťastnými vzťahmi uvedomia – tým lepšie. Inak si budú neustále priťahovať mužov, ktorí im ublížia!

Ako?

Stáva sa to najmä vtedy, keď si omylom projektujeme dobré vlastnosti na niekoho, kto ich nemá. Nazvime to akousi „naivitou“ keď očakávame, že sa k nám nesprávny muž bude správať dobre. Z toho potom vznikajú vzťahy, kde nás ovláda tyran a manipulátor.

Po čase si na to môžete aj zvyknúť, pretože podobné správanie poznáte z „domova“ kde sa otec podobne choval k vašej matke. Vy ste si takéto správanie uložili v hlave ako vzor.

Preto ak chcete niečo zmeniť, je na čase zničiť tento „zakódovaný vzorec“.

Každá z nás sa narodila ako čistá ženská bytosť, ktorej možno niekto vlastnými traumami „nevedome“ zahmlil obraz o sebe samej. Možno s vašim otcom nedobre zaobchádzala jeho vlastná matka, a preto si vytvoril o ženách model podobný jeho skúsenosti. Ten sa vám potom bude snažiť nanútiť, lebo si myslí, že všetky ženy sa budú správať ako jeho matka. 

Tu je teda veľmi dôležité, aby ste si o sebe vytvorili svoj vlastný obraz, a naučili sa mať rady. Začnite veriť vo svoju krásu a schopnosti.

"Veľký je ten, kto je zamilovaný, pretože láska je prítomný čin veľkého stvoriteľa, prítomný okamih vzniku a zániku sveta. Mocný je ten, kto miluje. Ale kto sa vzďaľuje od lásky, cíti sa mocný."

"Ak premýšľate, vezmite si so sebou srdce. Ak idete milovať, vezmite si rozum so sebou. Láska je prázdna bez myslenia, bezcenné je myslenie bez lásky."

Carl Jung, Červená kniha

A aby ste to pochopili...

„Ten, kto vládne nad druhými, môže byť mocný, ale ten, kto ovláda sám seba, je predsa len mocnejší.“

 Lao-c'

Ako sa prejavuje negatívny animus?

Pri vytvorenom „nezdravom modeli animusu“ Jung naznačuje, že animus funguje hlavne ako názorová náhrada. To nastáva vtedy, keď sa vám po zlých skúsenostiach s mužmi budú zrazu všetci muži javiť ako „rovnakí“.

Jednoducho povedané, animus preniká do myšlienkového pochodu ženy a skresľuje jej realitu názormi, ktoré majú tendenciu byť prehnane kritické, tvrdé, ponižujúce a jednostranné, pričom sa zdajú byť absolútnou pravdou a založené na objektívnej realite, ktoré s pravdou nemajú nič spoločné.

„Najnebezpečnejšou psychologickou chybou je premietanie tieňa na iných; toto je koreň takmer všetkých konfliktov.“

C.G. Jung

Nezdravý animus má v žene jediný cieľ, a to odstrihnúť ju od šťastného života.

Nezdravý animus bráni žene vstúpiť do duchovného života, a radšej ju zameriava na hmotný fyzický svet. Takáto žena sa musí pasovať s psychologickou nerovnováhou, ktorá tým najzákernejším spôsobom ovplyvňuje jej vzťah k ostatným a k svetu.

Keď žene chýba citový život (Eros), ovláda ju intelekt, čo vedie k strnulému postoju, ktorému chýba teplo a cit.

Jednoducho povedané, tejto žene ochladne srdce!

Žena so zahmleným pohľadom je od svojich inštinktov odpojená, je nevyrovnaná a deštruktívna. Vo vzťahoch k mužom vyhľadáva iba sexuálne potešenie. Namiesto toho, aby premýšľala, či muža dokáže milovať alebo sa o neho starať, zaujíma sa oňho iba po fyzickej stránke, alebo sa snaží nájsť najlepší spôsob, ako s ním manipulovať.

Okrem toho sa jej vlastný animus stáva kritickým a drsným.  Neustále tejto žene našepkáva, že zlyhala, nič nedokáže, a že už je neskoro. Takáto žena potom zo zúfalstva často kritizuje svoje okolie a poukazuje na jeho nedostatky a chyby. Prečo? Aby nemusela čeliť tým svojim.

Nezdravý animus sa stáva silným de-motivátorom na ceste vlastnej premeny a rozvoju.

Ako výsledok sa zo ženy stáva „upír“ ktorý bude vysávať energiu z kohokoľvek, dokonca aj zo svojich detí.

Ako si teda pritiahnuť zdravý vzťah?

V klasickej Jungovej psychológii nastávajú štyri stupne vývoja Animusu:

• Muž fyzickej sily
• Vojnový hrdina alebo básnik
• Profesor
• Partner v rovnováhe

Prvé štádium je známe ako „prirodzený človek“, ktorý sa vyznačuje fyzickou silou, a pudovými vlastnosťami podobnými zvieratám. Takýto druh muža aj ženu vníma najmä ako sexuálny objekt a prostriedok na uspokojenie jeho základných potrieb. Jedlo, pohodlie, sexuálne potešenie a služba.

V druhom štádiu ide už o trochu viac. Je to romantický muž, ktorý je zvodný, zdvorilý a očarujúci, ale taktiež ovládaný túžbami. Tento druh muža je kultúrnejší, avšak nedokáže sa žene zaviazať a vytvoriť s ňou plnohodnotný vzťah.

V treťom štádiu, je to muž slova, ktorý môže byť učenec, duchovný alebo dokáže byť otec. Hoci je jeho správanie pokročilejšie ako pri dvoch predchádzajúcich štádiách, stále môže byť utláčateľskou povahou, ktorá kladie dôraz na dodržiavanie pravidiel, poriadku a logiky.

Tento druh muža už síce nevníma ženu len ako prostriedok na uspokojenie svojich potrieb, ale má neustálu potrebu ženu usmerňovať, hoci to netreba! 

V najvyššom štádiu je animus plne integrovaný do ženskej psychiky a je reprezentáciou muža svetla, ktorý funguje aj ako duchovný sprievodca.

Takýto muž má k žene rešpekt. Ženu vníma ako tímovú partnerku, ktorá ho svojou múdrosťou sprevádza na jeho ceste. Spolu dokážu tvoriť takzvaný „božský pár“

Jung zdôrazňuje, že psychologický rast je na tejto ceste nevyhnutný pre oboch partnerov. K rastu dochádza, keď si obaja uvedomujú svoje nevedomé motívy a pracujú na vnútornej jednote. Tento proces individuácie umožňuje, aby sa vzťah vyvíjal a nie aby stagnoval.

„Stretnutie dvoch osobností je ako kontakt dvoch chemických látok: ak dôjde k nejakej reakcii, obe sa premenia.“

C.G jung

To, ako bude muž schopný vnímať ženu, záleží od štádií vývoja jeho animy. Naznačím, že proces je podobný ako u ženy. Tento  koncept tu však rozoberať zatiaľ nebudem, pretože tento príspevok je venovaný ženám.

Nech sa muži trochu posnažia naštudovať si svoju animu sami.

Ako sa prejavuje zdravý animus u ženy?

Žena s takýmto animusom veľmi rešpektuje tradičné učenie. Žena s integrovaným animusom je schopná trvalej, tvorivej práce a víta možnosť precvičiť si svoju myseľ. Dokáže sa s mužom stotožniť na individuálnej úrovni. Muža vníma skôr ako milenca (partnera na ceste životom), než ako manžela alebo otca. Takáto žena premýšľa o svojej vlastnej, nepolapiteľnej identite.

Ak žena dokáže svoj animus integrovať, je zároveň schopná BEZ PROJEKCIE logicky rozlíšiť, aký vzťah je pre ňu vhodný. Prejaví sa to aj vo vzťahoch s okolím, pretože si dokáže stanoviť hranice a asertívne komunikovať.

Takáto žena dokáže muža oceniť, vie s ním spolupracovať, prijať od neho radu i pomoc, avšak „nelipne“ na ňom.

Dalo by sa povedať, že muža nevyhnutne „nepotrebuje“, pretože ak by ho náhodou pri sebe nemala, bude si musieť dokázať poradiť sama.

a druhej strane si však veľmi dobre uvedomuje hodnotu mužskej prítomnosti a toho, ako jej jeho prítomnosť dokáže pozitívne prispieť k jej životu.

Ako integrovať animus?

Pri práci s animusom sa cieľom nestáva to, že sa budeme správať „viac maskulínne“ a potlačíme svoje ženské vlastnosti. Namiesto toho sa snažíme o hľadanie rovnováhy a integrácie medzi mužskými a ženskými aspektmi našej psychiky.

Ak nám náš animus má „radiť“, je potrebné aby sa stal naším motivátorom, koučom alebo nazvime to spoločníkom.

Ženy sa môžu pokúsiť svoj animus vizualizovať ako mužnú, dynamickú maskulínnu entitu.

Ak máte v sebe nejakú schopnosť, koníček alebo vlastnosť, ktorá je skôr pripisovaná mužom, tak ju vylepšujte, tešte sa z nej.

Aby som vám to priblížila, mám určitý štýl obliekania, ktorý sa mi páči. Rada si občas dám oblečenie, ktoré je skôr maskulínne. Páčia sa mi motýliky a kravaty. Vo fitness centre sa tak isto jemne prejavuje moja mužská časť. Stáva sa mi, že sa zabudnem v mužskej spoločnosti, kde rada preberám niektoré zaujímavé témy. To zo mňa samozrejme nerobí lesbičku. Ale ani výhradne „maskulínnu“ ženu.

S výrokmi niektorých vážených džentlmenov sa často stotožňujem. A ako sami vidíte, kúzlu pána C. G. Junga som úplne prepadla. Stal sa mojim navigátorom pri vnútornej ceste k sebe.

Muži ma napriek mojej, nie celkom pozitívnej skúsenosti s vlastným otcom vždy fascinovali.

Neviem čím to je, ale hoci je pravda, že všetci muži majú podľa mňa niektoré črty spoločné, snažila som sa na nich vždy pozerať ako na individuálne bytosti, a v každom nájsť niečo výnimočné.

A ak to dokážeme v iných aj oceniť, určite to nezostane bez odozvy.

„Buď povzbudzovačom. Svet má dostatok kritikov."

Dave Willis

Zdroj obrázkov: Canva

Zdroj: C.G.Jung