Očakávania, ktoré máme od určitých situácií ovplyvňujú naše správanie a pocity. Naše očakávania sa stávajú akýmsi predpokladom toho, s čím budeme spokojní.

A ak sa naše očakávania nenaplnia, nasleduje sklamanie. Každý z nás by si totiž prial, aby veci fungovali tak, ako si ich prajeme alebo chceme, aby sa stali.

Ako ešte definovať „očakávania“? Očakávania sa dajú definovať aj ako „výsledok alebo cieľ“ ktorý sa snažíme dosiahnuť.

Naše činy mnohokrát formujú naše očakávania.

Spýtam sa však:  Je to naša akcia alebo očakávanie, ktoré je skutočným katalyzátorom výsledku?

Predstavte si, že si napríklad chcete vylepšiť postavu. Z takejto pohnútky vznikne myšlienka, ktorá vás bude motivovať k tomu, aby ste si upravili stravu a začali cvičiť. Z takéhoto plánu vznikne „očakávanie“ že sa vám to podarí. Na ceste za svojim cieľom sa však môžete stretnúť s ľuďmi, ktorí vám povedia, že by ste nemali mať „veľké“ očakávania. V tom najhoršom vám povedia, aby ste nemali „žiadne“.

Hoci sa vám najskôr môže zdať, že to myslia „dobre“, tu sa dokážete veľmi ľahko zamotať vo svojich pochybách. Ak by aj ich rada totiž bola myslená „dobre“ vy o sebe začnete pochybovať a teda sa vopred pripravíte na takzvaný „prehratý boj.“

Druhá pravda je taká, že tí, ktorí vám toto poradia, nemusia mať vždy dobré úmysly. Týmto spôsobom vás de-motivujú od vášho cieľa, buď pre ich vlastné „pochybnosti“ o sebe, ktoré projektujú na vás, alebo jednoducho vás nechcú vidieť „vyhrať“.

„Ľudia, ktorí opakovane útočia na vašu sebadôveru a sebaúctu, si veľmi dobre uvedomujú váš potenciál, aj keď vy nie.“

Wayne Gerard Trotman

V tomto bode sa teda od rady „nemať očakávania“ dostávame k otázke: prečo?

Pretože neúspech vedie k sklamaniu?

Pretože má niekto strach, že sa vám niečo podarí a tým pádom to tomu, komu sa to nepodarilo pripomenie „jeho vlastné zlyhanie“?

Ako sami vidíte, takúto radu nasleduje len negatívne pozeranie na vec. Toto negatívne nazeranie na vec predchádza už vyššie spomenutý strach, a všetky emócie spojené s ním.

Veď: Čo ak?

Lenže, čo ak to naopak vyjde?

Ako teda správne chápať pojem „nemať očakávania“?

Najlepší spôsob ako nemať očakávania je neočakávať žiadny konkrétny výsledok v danej situácii. To jednoducho znamená, nebyť príliš emocionálne pripútaný k tomu, čo môže nasledovať. Emocionálnu pripútanosť totiž nasleduje vyššie spomenutý strach a úzkosť, čo sú nízke vibrácie. A nízke vibrácie najďalej priťahujú veci – výsledky s nízkymi vibráciami, ako je napríklad aj ten neúspech. (manifestácia)

Ak sa naopak človek zbaví strachu z neúspechu a naučí sa zostať v situácii v neutrálnej pozícii (v očakávaniach), dostane úplne iný výsledok.

Pretože pri zbavení sa pripútanosti k výsledku si uvedomí, že keby aj niečo nevyšlo, nijak to nezníži jeho vlastné vnímanie seba ani jeho „cenu“. Nikto na svete totiž nedokázal byť hneď úspešný vo všetkom na prvý krát. Treba si uvedomiť, že aj tie neúspechy sú predpokladom k ďalším úspechom. Každým neúspechom sa totiž učíme a zlepšujeme.

Takže vlastne: aká prehra?

"Nikdy neprehrám. Buď vyhrám, alebo sa naučím."

Nelson Mandela

Takže netreba sa zbavovať „očakávaní“ ale skôr emócií, ktoré vedú z pripútanosti k veciam. A to najmä tých v nízkych vibráciách.

Relaxuj, pretože nič nemáš pod kontrolou

Z potreby mať veci neustále pod kontrolou, vzniká úzkosť a strach. Vedomie, že nedokážeme kontrolovať správanie iných ľudí, počasie alebo napríklad ekonomiku nás dovedie k otázke:

Načo sa teda stresovať?

Stresom škodíme iba sami sebe. Stres priťahuje ďalší stres a ďalšie negatívne situácie. Ľudia často zažívajú strach najmä z neznámeho, keď zažijú neisté alebo nepredvídateľné situácie, ktoré vyvolávajú úzkosť.

Neznáme nám dáva možnosť spochybniť to, čo si myslíme, že vieme. Aj keď sa to na začiatku môže zdať desivé, každé „neznáme“ raz bude „známe“ a teda tým teda poukazuje na pokrok a transformáciu, ktorá bude nasledovať. Každým prebádaním neznámeho získavame informácie, ktoré nám v budúcnosti môžu pomôcť.

Prečo sa teda nepokúsiť uvoľniť, rozdýchať a naladiť sa inak?

Prítomný okamih zmeniť nedokážeme, ale svojim postojom dokážeme ovplyvniť to, čo bude nasledovať.

Ak si všetky tieto negatívne emócie uvedomíme, zmiernime ich a radšej si namiesto nich necháme myseľ aj srdce otvorené, môže nás to viesť k lepšiemu rozhodovaniu i výsledkom.

Je teda dobré mať očakávania alebo ich nemať?

Žiť a fungovať bez istých očakávaní nie je možné. Veď si len vezmite príklad, keď pracujete alebo niečo tvoríte. V našom materiálnom svete predsa potrebujete dostať za svoju prácu zaplatené, potrebujete sa cítiť ocenení a je to celkom prirodzené. Očakávate teda aj isté finančné ohodnotenie.

Keď robíte niečo pre ľudí, ktorým chcete pomôcť, očakávate predsa, že im to aj pomôže! Inak by vaše poslanie nemalo zmysel!

Ak máte vzťah a naozaj ľúbite svojho partnera, prechovávate k nemu zároveň i rešpekt. A povedzme si úprimne, rovnaký rešpekt by mal byť prejavený aj vám. Z očakávaní si teda viete aj stanoviť čo si prajete a čo nie. To, čo budete akceptovať a čo už nie.

"Nedostatok hraníc vyvoláva nedostatok rešpektu."

Rita Ghatourey

Mnoho ľudí bez očakávaní často toleruje zlé správanie a zostáva v toxických situáciách. Je jedno či už ide o prácu alebo udržiavanie vzťahu zo strachu. A vidíte, zase je tu ten „kamarát strach“.

Negatívne myslenie, neistoty, či neúspech naučilo mnoho ľudí pochybovať o svojich vlastných schopnostiach. Tento strach vzniká z myslenia, že nie sú toho hodní, alebo že nemôžu dostať to, čo chcú. Veľa ľudí má takto obmedzený pohľad na to, čo je možné. Tu niekedy stačí iba rozbiť svoje pripútanosti k toxickému prostrediu a k toxickým ľuďom.

"Si tým, čo toleruješ."

Mary Marshall

Nenechajte sa teda otráviť ľuďmi a to najmä tými, ktorí vám dajú „dobré“ rady ale sami toho dokázali veľmi málo.

Keď si budete veriť, uvedomíte si, že túžby a očakávania ktoré v sebe nosíte skrývajú veľký potenciál ich naplnenia. Túžby k ľudskej bytosti prirodzene patria. Inak by nás predsa nič nehnalo vpred. Naše životy by boli takpovediac nemastné a neslané.

To samozrejme ale neznamená, že by sme sa mali bezhlavo hnať za všetkými egoistickými túžbami. Poznať svoje túžby, privítať ich, a pokúsiť sa ich naplniť by mal nasledovať dobrý „úmysel“ a pocit radosti z neho.

Keď sa o to pokúsite takto, môžete byť prekvapení z toho, ako sa veci pohnú.

Keď si uvedomíte, že naše myšlienky a emócie usmerňujú tok Univerzálneho vedomia, ktorý vytvára naše budúce skúsenosti, začne vás to celkom baviť.

Existuje tok hybnosti, ktorý je riadený vyjadrením nášho vedomia, a my sa ho môžeme pokúsiť usmerniť pomocou nášho sústredenia a energie tak, aby sme prispeli k energii harmónie, úspechu, súcitu, hojnosti a lásky. A tu si treba uvedomiť nasledovné:

• Harmónia sa nedá nastoliť odsúdením alebo hnevom
• Lásku nasilu nezískame odmietnutím, nenávisťou alebo odporom
• Láskavosť nemožno cítiť tam, kde prevláda nevraživosť a nepriateľstvo  
• Úspech neznamená súťaženie

A ako to robím ja?

Každé ráno sa budím s vedomím, že som „hodná“. Zároveň vstávam s vďačnosťou, že som zdravá a s dôverou, že dnes pôjde všetko tak ako má. Uvedomujem si svoju hojnosť a vnútorné bohatstvo. Moje činy sa odvíjajú na základe mojich hodnôt a úmyslov.  Večer sa zas ukladám k odpočinku s vedomím, že som konala najlepšie ako viem. Bez nenávisti, strachu a s najlepšími úmyslami.

To, čo mi vesmír vracia naspäť je výsledkom môjho konania.

Takže začnime úmyslom, nasledujme ho činmi a očakávajme ten najlepší výsledok.

"Vesmír sa sprisahá s tými, ktorí sa odvážia prejaviť svoje túžby."

Paulo Coelho, Alchymista