Strach je emócia, ktorá ľuďom bráni vychutnávať si život naplno. Strach totiž často vzniká ako následok pripútanosti k osobe alebo k veciam.  Z pripútanosti sa potom dostávame k očakávaniam, a z nesplnených očakávaní vznikajú sklamania.

V skutočnosti sa obávame svojich pocitov, ktoré vedú k citovej pripútanosti.

Bojím sa milovať, bojím sa byť sám sebou, bojím sa byť zranený...

Ak sa lepšie pozriete okolo seba, tak zistíte, že mnoho ľudí nedokáže milovať bez pripútanosti.

Ak sa pripútame k človeku, v skutočnosti nie sme zamilovaní do tejto konkrétnej osoby, sme zamilovaní do myšlienky niekoho milovať. Často ide o silné pocity náklonnosti, obdivu voči osobe na základe konkrétnej predstavy alebo imidžu, a nie na základe ich skutočného ja alebo jej skutočných vlastností.

Pripútanosť je teda emócia, ktorou sa zameriavame na seba. Pomocou pripútanosti k veci alebo k človeku uspokojujeme svoje potreby. A ak táto osoba či predmet nespĺňa našu potrebu, vymeníme ju za inú a svoju pozornosť presunieme na iný „objekt“ zbožňovania. A v tom je tá krutosť! Práve preto som cielene napísala „objekt“.

Stať sa v živote pre niekoho iba „objektom“ spôsobuje bolesť a zlomené srdce. Ak s niekým takto zaobchádzame, zanechávame za sebou katastrofu.

Vďaka svojmu egu odmietame čeliť svojim vlastným nedostatkom, a preto ich hľadáme v iných. Následne ich opúšťame a zraňujeme. Tento druh „lásky“ nejde do hĺbky a napĺňa len povrchné pocity uspokojenia.

Odpútanosť neznamená ľahostajnosť

Odpútanosť je stavom nezapojenia sa do niečoho emocionálnym, alebo príliš zainteresovaným spôsobom. Schopnosť odpútať sa od niečoho si však netreba zamieňať so stavom apatie či ľahostajnosti.

Zatiaľ čo ľahostajnosť znamená nedostatok záujmu o osobu alebo objekt, odpútanie sa vzťahuje na stav mysle byť objektívny, a nelipnúť na očakávaniach.

„Aj keď sa odpútam, stále sa starám. Môžete byť oddelení od veci a stále vám na nej môže záležať."

David Levithan

Dobrým príkladom „odpútanosti“ je vzťah rodičov k dieťaťu. Od malička vychovávate svoje dieťa, staráte sa oň, chránite ho, a chcete preň to najlepšie. Vaše dieťa však jedného dňa vyrastie a rozhodne sa ísť svojou cestou a rozhodovať sa samo, čo je pre neho najlepšie. Vy ho neprestanete milovať, stále vám na ňom bude záležať, ale nebudete mu zasahovať do života tak, aby ho žilo podľa vašich predstáv.

Teda tak by to asi malo byť v každom zdravom vzťahu rodič-dieťa. Z takejto odpútanosti sa zároveň dostávame k bezpodmienečnej láske.

V jednoduchosti povedané, v odpútanosti nie ste pripútaní k výsledku, ktorý má vychádzať z vášho vzťahu k osobe alebo k predmetu. To však zároveň neznamená, že ten výsledok vášho vzťahu nebude pre vás prínosný, ba práve naopak, možno bude lepší než by ste čakali.

Čaro tohto postoja a chutného koktailu je v tom, že nechávate veci voľne plynúť.

Odpútanie je teda postojom stavu mysle, ktorý vám napomôže k vašej slobode. Z pripútanosti a očakávaní totiž často vzniká úzkosť, stres a už spomínaný strach, že niečo zmeškáte či stratíte. Týmito pocitmi zároveň podvedome podnietite samého seba k akciám, ktoré uškodia nielen vám ale aj iným.

Zo strachu, že niekoho stratíte sa často začnete správať tak, že sa pokúsite objekt svojej túžby ovládať. Oberáte ho tak o istú slobodu. Vás vaša pripútanosť takisto oberá o slobodu, pretože vaše jednanie ovládajú pocity. Zrazu máte pocit, že vaše pocity šťastia záležia od toho, ako sa objekt vašej túžby zachová.

A ak „zbožňovaný či zbožňovaná“ nesplní vaše očakávania, z lásky sa náhle stáva nenávisť, ktorá sa neskôr premení v ľahostajnosť.

"Ľahostajnosť a odmietnutie často spôsobia oveľa viac škody ako vyslovená nechuť."

J.K. Rowling

Láska ku zdroju a k sebe samým

Najdôležitejšia láska vo vašom živote je láska ku zdroju a k sebe samému. Každá láska si vyžaduje istú obetu. Tou obetou je vaše ego. Čím viac si ho začnete uvedomovať a objektívne ho sledovať, zmeníte nielen postoj ku sebe samým, ale aj k vášmu okoliu.

Pri sledovaní a učení sa ako skrotiť svoje ego si čoraz viac uvedomíte ako sa veci dokážu pokaziť, pretože túžbou ega je mať všetko pod kontrolou.

Naše ego nás odpája od zdroja a komunikácie s najvyšším vedomím. Skrotenie ega si vyžaduje opakovaný cvik a pozorovanie vlastných reakcií a správania sa.

Ak sa napojíme na zdroj a nájdeme cestu k sebe, dokážeme nájsť aj cestu k iným. Odosobnenie sa od vecí nám umožní bezpodmienečne akceptovať a milovať iného takého, aký je. To zároveň neznamená, že budete trpko znášať nevhodné zaobchádzanie inej osoby a podvolíte sa jej očakávaniam. Len ju začnete akceptovať takú aká je a prestanete k nej cítiť nenávisť.

Schopnosť byť oddelený od úspechu a neúspechu, od potešenia a bolesti vás privedie späť do spojenia so zdrojom čistého vedomia, súcitu a pochopenia. Odpútanie je potrebné na dosiahnutie stavu vyrovnanosti a na to, aby sme mohli naplno žiť v prítomnom okamihu, bez starostí a výčitiek.

Pri formovaní intímnejších vzťahov je to však o práci na oboch stranách. Pretože darmo budete na sebe pracovať a snažiť sa formovať s niekým vzťah, ak je druhá strana k všetkému ľahostajná. Pravda je taká, že niektorí ľudia „potrebujú“ a „vyhľadávajú“ toxické vzťahy, lebo sú k nim priťahovaní. Znamená to, že sa ešte potrebujú niečo naučiť. Takže ak sa vám zdá, že napriek tomu ako sa snažíte to stále nie je dostačujúce, prestaňte hľadať chybu v sebe!

„A keď sa dvaja zrelí ľudia milujú, stane sa jeden z najväčších paradoxov života, jeden z najkrajších javov: sú spolu, a predsa sú tak úžasne sami. Splynú spolu až tak, že sa takmer stanú jedným. Ale ich jednota nezničí ich individualitu; v skutočnosti ju podporuje: stávajú sa individuálnejšími. Dve zrelé, zamilované osoby si navzájom pomáhajú stať sa slobodnejšími. Nie je v tom žiadna politika, diplomacia, ani snaha o dominanciu. Ako môžete ovládať osobu, ktorú milujete? Len sa nad tým zamyslite.“

OSHO

"Odpustenie je osobný proces, ktorý nezávisí od priameho kontaktu s ľuďmi, ktorí nám ublížili."

Sharon Salzberg, Real Love: The Art of Mindful Connection

„Kontrola je výsledkom vašej obmedzenej vôle. Je to pokus chcieť, čo nemožno chcieť. Nemôžete zmeniť inú osobu. Nemôžete napraviť svojich rodičov, manžela, milenku alebo deti. Nemôžete ovládať ich životy ani ich bolesť."

John Bradshaw, Healing the Shame that Binds you

Mačky a psy, ego a bezpodmienečná láska

V hinduizme je známa bohyňa Durga Maa zobrazená ako jazdí na levovi alebo tigrovi. Lev symbolizuje neobmedzenú moc. Durga jazdiaca na levovi naznačuje, že má neobmedzenú moc a používa ju na ochranu cnosti a ničenie zla. Tiger symbolizuje silu, prefíkanosť, majestátnosť, nezávislosť a nesmrteľnosť. 

Tiger je však predátorom džungle, a vďaka jeho vlastnostiam teda poukazuje i na divokosť a nebezpečnosť nekontrolovateľných, zvieracích sklonov (ako je hnev, arogancia, sebectvo, chamtivosť, žiarlivosť, túžba ubližovať druhým a pod.)

Tým, že na ňom Durga sedí nám pripomína, aby sme tieto vlastnosti skrotili, a nenechali sa nimi ovládnuť. 

                                                                             socha bohyne Durgy - Maurícius

Musím napísať, že ku zvieratám mám pozitívny vzťah a zvyčajne aj oni ku mne.

Tak ako sa často hovorí, aj ľudia sa rozlišujú na dve skupiny. Na tých, ktorí majú radšej psov a na tých, ktorí preferujú mačky. Ľudské správanie je takisto často podobné mačkám a psom. V angličtine na nepríjemných ľudí dokonca existuje aj pomenovanie "catty"

Za seba musím povedať, že uprednostňujem psov, a mačky tak nejak akceptujem. Možno je to aj preto, že som raz v detstve chcela pohladiť mačku, no jej sa to nepáčilo. Škaredo ma vtedy poškriabala na krku. Odvtedy si od nich držím odstup.

(Jerry bol úžasný trpasličí pinč, ktorý sa veľa naučil. Už je v psom nebíčku - vpravo sestrina Sphynx mačička Mina, hebučká ako zamat)

Inú príhodu som zažila nedávno v Grécku. Tam sa na uliciach potuluje veľmi veľa mačiek. Niektoré sú milé, iné až tak nie.

V jeden teplý, letný večer som sedela vonku na terase reštaurácie, kde sa ku mne primkla potulná mačka. Zrazu sa mi začala vtieravo obtierať o nohu. Veľmi prosila o pozornosť, ale ja som o ňu nejavila záujem. Jasne som videla aká je urazená z toho, že si ju nevšímam.

Vyčkala na príležitostnú chvíľu, keď som sa odtiahla a vyskočila mi na kolená. Len čo som sa k nej načiahla, aby som ju pohladila, zrazu chcela zaútočiť. Zareagovala som pohotovo. Náhle som uchopila pohár, kde bol zvyšok minerálky a mačku obliala. (no zabite ma)

Mačka zasipela, a zrazu sa transformovala na supermačku, ktorá letí vzduchom. Jednoducho dostala krídla a preletela cez pol ulice na druhú stranu.

Hovorte si čo chcete, ale odvtedy si stále opakujem, že žiadna mačka mi predsa nebude riadiť život! 

O deň neskôr sa ku mne na ulici pritúlala mačička, ktorá radostne priadla na mojich kolenách, až ma začala labkami masírovať. Takmer som si ju vzala domov. Lenže ja už mám doma ďalšieho psa.  

„Psy pribehnú, keď ich zavoláte; mačky prijmú správu a zareagujú na ňu neskôr. Psy vám budú dávať bezpodmienečnú lásku až do dňa, kým nezomrú. Mačky vás prinútia zaplatiť za každú chybu, ktorú ste kedy urobili odo dňa, keď ste sa narodili.“

Anonym

O mačkách sa často hovorí, že sú bohyne. Krásne to vystihuje aj iný rozlíšenie v myslení psa a mačky.

Mačka si myslí:

„pán ma kŕmi, mazná sa so mnou, venuje mi pozornosť, ja som Bohyňa“!

Pes zamýšľa inak:

„pán ma kŕmi, mazná sa so mnou, venuje mi pozornosť, pán je Boh“!

A to nejak tak vysvetľuje aj koncept ega a bezpodmienečnej lásky. Psy sú pre mňa zosobnením bezpodmienečnej lásky. Zostávajú odpútaní, pretože vám neustále odpúšťajú, že ich necháte samých doma, alebo ich za niečo vyhrešíte. Okrem toho s vami prežívajú chorobu, smútok aj radosť. Paradoxne, ich milujúca povaha spôsobí, že im potom aj tak ustupujeme.  Takže majú úplne nenápadnú, ovládajúcu taktiku. Ja ich za to milujem!

Mačke ste naopak ľahostajný. Príde za vami keď má náladu, nie keď ju máte vy. To, či máte práve náladu na ňu vy, ju nezaujíma. Okrem toho sa dokáže nepekne mstiť. 

Poznám pani, ktorá si kúpila mačku, aby jej robila spoločnosť. Raz k nej na návštevu prišli nejaké deti a pani sa im chvíľu venovala. Mačka to brala ako urážku a odvtedy na ňu bezdôvodne útočila, hoci sa o ňu príkladne starala. Došlo to tak ďaleko, že sa s ňou už aj bála spať v jednej izbe. Nakoniec musela mačku predať.

U mňa teda mačka skôr symbolizuje ľudské ego. Pekným príkladom ega je aj to, že sa vidí nadradene. Aj príliš veľká pripútanosť k sebe a ku svojmu obrazu teda nie je ideálna.

Inak vedeli ste, že tigre na rozdiel od mačiek milujú nielen šantenie, ale aj potápanie sa vo vode?

Zostať odpútaný či odosobnený je cesta k tomu, ako dokázať milovať bezpodmienečne. Je to aj cesta vašej slobody a schopnosti užívať si okamih taký aký je. Bez očakávaní čo bude nasledovať. Najhoršie scenáre totiž vznikajú iba v našich hlavách. Ak necháte veci plynúť, život vás naopak môže veľmi milo prekvapiť.

„Ak prejdeš cez lúky s tisíckami kvetov všetkých predstaviteľných farieb, od jasne červenej po žltú a fialovú, jasnozelenú trávu, umytú včerajším nočným dažďom, sýtu a zelenú, bez jediného pohybu myšlienky, potom budeš vedieť, čo je láska.“

Jiddu Krishnamurti

Bezpodmienečná láska je v jednote bytia.

Je to je láska ku zdroju, ktorá vás bude napĺňať, a potom ju budete vedieť odovzdať aj iným.