Vždy, keď sa dá, rada trávim čas v prírode. Nachádzam v nej vnútorný pokoj a inšpiráciu. V prírode som v spojení so všetkým, čo je môjmu srdcu blízke. Príroda je dôkazom, ako zo zaniknutého vznikne opäť život. V potokoch voda s ľahkosťou obchádza kamenné prekážky a vlieva sa do riek alebo jazera. Nachádza miesta, kde sa pripojí a rozvinie, aby sa v kolobehu povzniesla k nebu a znova spadla na zem. Rada si obzerám ranné kvapky rosy, ktoré sa pod prvými lúčmi slnka zatrblietajú ako krištáľové guľôčky. Odrážajú sa v nich všetky farby dúhy. Je to čaro mikrosveta.

Príroda ma fascinuje tým, aký má vo všetkom poriadok a systém. Dostáva nás späť do rovnováhy. Prechádzka lesom medzi stromami očisťuje nánosy emócií a myšlienok, ktoré sa môžu na nás nalepiť počas dňa. Pomáha veciam sa vypariť a ustať v tichu so sebou samými. Čistota mysle napomáha jasnosti pohľadu a schopnosti konať z duše - božsky. V tomto stave sme v napojení s našou podstatou a pravdou, s tým, čo nám je dané.

Nie, ona nám nepatrí. To my patríme jej, a preto je potrebné s ňou zaobchádzať s rešpektom. To, čo konáme jej, konáme sebe samým. Sme ako stromy, tráva, potok, či tie kvapky na listoch. Rastúci, uschýnajúci, zaniknutí a znovuzrodení. Každým dňom zrejeme a odovzdávame kus seba tým, čo prídu po nás. Ak je naše prostredie priaznivé, tým krajšie kvety v ňom porastú a taký bude aj náš svet. Bez prírody to jednoducho nejde. Ľudské bytie závisí od prírody! 

fotka zo Zádielskej doliny a jazierka z oblasti Košíc

"Nebo je pod našimi nohami aj nad našimi hlavami"

Henry David Thoreau

fotka z Palmengarten vo Frankfurte nad Mohánom

"Zem nezdedíme po našich predkoch, požičiavame si ju od našich detí"

indiánske príslovie

"Boh a príroda nevytvoria nič, čo by nesplnilo účel"

Aristoteles

Prihovárať sa Bohu, existencii, zdroju alebo akokoľvek to nazvete, nie je len čas strávený v chrámoch a na kolenách. Je to aj čas strávený v prírode so sebou a aj to, ako sa jeden k druhému správame.

Ak pestuješ rastliny, zeleninu a ovocie, snažíš sa o ne starať tak, aby ti priniesli najlepšie plody. Hnojíš ich, používaš vhodný substrát, zalievaš a odtrhávaš suché lístie. Robíš to aj vtedy, keď sa nikto nedíva, nie preto aby si urobil "dojem".

Spýtam sa: Ak navštevuješ chrám, miesto, kde chceš stretnúť Boha, správaš sa s rešpektom a podáš ruku ľuďom okolo...Robíš tak aj vtedy, keď sa nikto nedíva? Aj keď nie si na očiach iným?

hrad Gýmeš - Slovensko

"Momenty, ktoré definujú to, kým skutočne sme, vznikajú vtedy, keď sa nikto nepozerá"

Príroda, jej vône, farby a poriadok, pôsobia magicky na všetky zmysly. Či už je to vôňa mokrej pôdy po letnom daždi, vtáčik, ktorý zatrilkoval na konári, svetlo slnka, ktoré sa predralo cez stromy, tráva na lúke, ktorá sa pomocou vetra vlní ako more. Našepkáva, lieči, tíši, pripomína...prítomnosť božského v nás.

fotky zo záhrady za domom - oblasť Heringeš, Košice

Sila prítomnosti

Bol, teplý, letný večer. Slnko pomaly zapadalo a nad horami vytváralo efekt oranžovej oblohy. Vyšla som na lúku. Domy pod kopcami už pomaly začali rozsvecovať okná. Sadla som si do trávy pripravená sledovať, ako sa mesto ponorí do tmy. Čerstvo pokosená tráva ma lákala ľahnúť si do zelene a nechať sa unášať niekam ďaleko. Vetrík, ktorý dofúkal z kopca privial ku mne vôňu čerstvo dopečených praclíkov.

Počkať! Praclíky? Vynorilo sa z hlavy... 

Niekto piekol.. Tá vôňa mi zrazu pripomenula detstvo, do krvi odreté kolená a prázdniny strávené u starých rodičov. Bola to presne tá vôňa pečených praclíkov šíriaca sa vzduchom, keď som sa zobudila. Babička práve piekla, a keď som v pyžame pricupkala do kuchyne, cez mierne zaclonené okná práve prenikalo ranné slnko.  Blízko bytu starkej stál pivovar. Vôňa sladu sa rozplývala naokolo a spoločne sa miešala s vôňou praclíkov. Túto nezameniteľnú vôňu mám vrytú v pamäti dodnes.

Náhle som stratila pojem o mieste a čase. Vynorili sa mi spomienky na tie skoré rána s horúcim kakaom a hudbou, ktorá hrala zo starého retro rádia. Vždy, keď som prichádzala do kuchyne, usmievala sa a ja som vedela, že ma čaká perfektný, prázdninový deň. Pamätám si jej vrúcne objatia a láskavé slová. Ako ma pozorne počúvala, keď som mala pocit, že mi nikto nerozumie. Vtedy som si ešte neuvedomovala, aká neoceniteľná a jedinečná je každá chvíľa v mojom živote. 

V ten teplý, letný večer som opäť bola s "ňou". Všetky jej slová sa mi vynorili v mysli a dostali hlbší význam. Opäť ma viedla.  Pripomenula mi svoje rady dané v ťažkých chvíľach a to, že sme milovaní. Nezáleží na tom kde sme a čím prechádzame.

raňajky v záhrade

"Zasaď semienko šťastia, viery, úspechu a lásky. Vráti sa k tebe ako prosperita. To je zákon prírody"

Steve Maraboli