Nahodený v obleku, s motýlikom na krku a pohárom šampanského v ruke. Elegantný, tajomný, pripravený ohúriť publikum. Je to Iluzionista, ctiteľ či profesionál?

Ríša zvierat a svet moderného networkingu majú k sebe oveľa bližšie, než si v našich klimatizovaných kanceláriách chceme pripustiť.

Zažili ste ten pocit, keď vás kopne múza aj pri obyčajnej notifikácii na LinkedIne?

Otvoríte aplikáciu, pozriete sa a zrazu na vás vyskočí súhrn toho, kde sa dnes zhlukuje publikum... 

...a tak začnete scrollovať. 

Postupujete pekne dolu a dolu, a zrazu bum! Narazíte na virtuálnu facku. A tá pekne zabolí. Čože to tí ľudia tak divoko lajkujú?

Pretože vy čakáte niečo zmysluplné, no namiesto šampanského v krištále dostanete iba lacný sekt naliaty do plastového pohára. Áno, presne do toho, ktorý vyzerá ako ten nemocničný pohár na moč.

Vitajte vo svete novodobého digitálneho narcizmu, kde sa z profesijnej siete stala továreň na ilúzie a chvosto ukážky ega. Ak máte pocit, že strácate rozum, ponorte sa so mnou do najbizarnejších úkazov, ktoré dnes kraľujú našim feedom.

Skôr než sa pozrieme na konkrétne modely profilov, dovoľte mi tú malú odbočku do ríše zvierat. 

V pralesoch juhovýchodnej Ázie žije fascinujúci bažant ktorého druhový názov na Slovensku poznáme aj pod zľudovenou prezývkou pre tú nemocničnú nádobu na moč, avšak tentoraz hovorím o ozajstnom vtákovi argusovi okatom.

Keď tento vták túži po pozornosti a dvorí samičke, urobí niečo neskutočne familiárne. 

Najprv si v džungli pedantne vyčistí svoje pódium a potom roztiahne krídla do obrovského vejára. Na perí má stovky kruhových vzorov, ktoré vyzerajú ako dokonalé trojrozmerné oči.

A teraz prichádza tá najväčšia pointa: počas tohto pompézneho tanca argus úplne schová svoju reálnu hlavu za toto perie. Nevníma realitu, nevidí svet okolo seba. Žije len pre ilúziu stoviek falošných očí, ktorými sa snaží ohúriť publikum.

Nepripomína vám to niečo? 

Moderný digitálny človek robí v prostredí korporátneho internetu presne to isté. Vyčistí si svoje profilové pódium, roztiahne vejár umelých úspechov a za stovkami lajkov (falošných očí) nakoniec úplne schová svoju skutočnú, prirodzenú tvár.

Poďme sa teda pozrieť na štyri najčastejšie choreografie tohto novodobého vtáčieho tanca, ktoré denne sledujeme:

1.Výťahový existencializmus (Zrkadlovka ako symbol lojality)

Pointa: Prečo majú ľudia potrebu fotiť sa v stiesnenom korporátnom výťahu, keď oznamujú, že niekde pracujú rok a pol?

Psychologický podtext: Výťah symbolizuje „stúpanie hore“.

Podvedome to má vyvolať pocit, že dotyčný stúpa po kariérnom rebríčku, aj keď v realite sa len možno vezie na obed do bufetu. 

A popravde, z výrazu tváre toho mladého muža som ani nedostala pocit dobre premysleného vizuálu...fotky z výťahov dnes skrátka letia (zabite ma, netuším prečo) 

Buď je to len slepý trend, ktorý z dospelých ľudí robí lovcov lajkov v zrkadle, alebo možno preto, že sa na ten vrchol chcú dostať rýchlovýťahom bez práce a bez poctivo vyšliapaných schodoch. 

No, len aby sa im z toho úspechu nezakrútila hlava....

2. Kreslová osvietenosť (Póza hlbokej nominácie)

Pointa: Ateliérové kreslo, uvoľnená, no pritom nesmierne strojená póza a hlboký pohľad, ktorý sprevádza prosbu o hlasy v internetovej ankete. A samozrejme, nezabudnite na seba nahodiť niečo dramatické.

Psychologický podtext: Kreslo evokuje trón, pozíciu riaditeľa alebo terapeuta. Človek sa v ňom štylizuje do role kráľa svojej bubliny, zatiaľ čo text pod fotkou je vlastne len pokus o pozornosť a validáciu s titulkom: "Som nominovaná a potrebujem ťa ako nikdy predtým. Máš pár sekúnd?"

Do vašich očí pritom úderne bije mentolové, pardon (mentorove kresielko), ktoré je rovnako krikľavé, umelé a sťahujúce hrdlo ako ten lacný mätový cukrík, ktorým sa snažíte zamaskovať, že text pod fotkou je v skutočnosti len digitálne žobranie o kliknutia od cudzích ľudí.

A vy sa pýtate: to je tá úspešná marketérka? Prečo prosíka o hlasy?

3. Asynchrónna selfíčka (Keď oko vidí niečo úplne iné ako mozog)

Pointa: Toto je ten najväčší bizár. Fotka našpúlených pier, hlbokého výstrihu alebo svalov z fitka, pod ktorou svieti text o „geopolitickej situácii, analýze finančných trhov alebo makroekonomických ukazovateľoch“.

Psychologický podtext: Čistá, ničím nemaskovaná sebaprezentácia (presne ako s tým perím). Dotyčný vie, že nudný odborný text by nikto nečítal, tak k nemu prilepí svoje telo, aby oklamal algoritmus a pudy čitateľov. Vytvára sa tým bizarná kognitívna disonancia, kedy pozeráš na ego, ale máš premýšľať o biznise.

V prostredí osobného života (Instagram/TikTok) to ľudia berú ako hru. Avšak v momente, keď sa toto prenesie do sféry, ktorá sa hrá na seriózny biznis a intelekt, to začína pôsobiť ako paródia.

4. Profesijná pýcha na vlastný „pretlak úloh“ (Keď ego bojuje s prítomným okamihom)

Najnovším hitom medzi digitálnymi vizionármi je verejná kritika hlbokých filozofických či psychologických myšlienok, napríklad aj preto, že sa niekomu nedajú napchať do excelovskej tabuľky.

Nedávno ma pobavil príspevok marketingového experta, ktorý sebavedomo vyhlásil, že svetový bestseller :"Sila prítomného okamihu od Eckharta Tolleho - je totálna hlúposť", pretože on predsa musí neustále plánovať budúcnosť.

Je fascinujúce sledovať, ako dokáže profesijná slepota úplne zablokovať pochopenie širšieho kontextu. Dotyčný chcel svetu demonštrovať svoj dôležitý „strategický mindset“, no v skutočnosti len ukázal, že je uväznený v pasci toxickej produktivity. 

Ako mu niekto trefne v komentároch pripomenul: „Aj počítač treba občas zresetovať, lebo zblbne z toľkých úloh.“

Žiť neustále v budúcnosti a odmietať mentálny reset nie je vizionárstvo - je to priama diaľnica k vyhoreniu a digitálnemu stresu.

A tu sa dostávame ku krásnemu výroku: "Keby som bol ticho, mohol som byť filozofom" 

Posolstvo na záver: 

Pre všetkých pracujúcich a tých, ktorí sa snažia ísť za svojou víziou...

Nenechajte sa opiť rožkom a algoritmom!

Keď denne scrollujete týmito sieťami, človek ľahko nadobudne pocit menejcennosti. Vidíte stovky lajkov pod fotkou vo výťahu, tisíce reakcií pod umelou pózou v kresle a sebavedomé vyhlásenia ľudí, ktorí sa tvária, že zjedli všetku múdrosť sveta. 

Môže sa objaviť tichý hlas, ktorý vám našepkáva:

 „Robím niečo zle? Mal by som sa tiež začať takto prezentovať?“

Moja odpoveď znie: Rozhodne nie!

Nezabúdajte, že vysoké počty lajkov pod týmito príspevkami sú často len výsledkom umelých algoritmov, vzájomných dohôd a digitálneho šumu. Sú to prázdne kalórie, ktoré reálne nehovoria nič o odbornosti, charaktere ani skutočnom úspechu daného človeka. Takíto ľudia málokedy reálne pracujú!

Porovnávať sa s touto vyumelkovanou ilúziou je cesta k vlastnej frustrácii. Skutočná profesionalita, vedomosti a zdravé sebavedomie nepotrebujú neustály potlesk davu ani kŕčovité filtre. Profesionálny obsah je tvorený reálnymi výsledkami a tímovou prácou. Za úspechom nikdy nestojí jedinec ale celý tím ľudí, ktorí tvoria celok. Sú to hodiny práce a vytrvalosti, ktoré často nie sú viditeľné všetkým ale majú hodnotu!

Nerastiete pre lajky na displeji, ale pre svoju vlastnú prax a vnútorný pokoj. Zostávajte verní svojej autentickosti, pracujte na sebe v tichu a pamätajte, že tie najhodnotnejšie veci sa často odohrávajú úplne mimo dosahu sociálnych sietí. A pracujúci ľudia na niekoľko selfíčok denne naozaj nemajú čas.

Zdroje obrázkov: Canva, Canva AI