Ako sa z človeka stane narcista? Ovplyvní to genetika alebo prostredie, v ktorom sa dieťa narodí? Kto je vlastne narcista?

Narcistická porucha osobnosti je mentálna porucha, pri ktorej má osoba neprimeraný pocit vlastnej dôležitosti.

Tento pocit nadradenosti vzniká tak, keď rodičia svoje dieťa preceňujú, zaslepene zbožňujú a rozmaznávajú. Narcistická porucha osobnosti môže vzniknúť aj ako odpoveď na traumu, ktorú dieťa v rodine zažije. V tomto prípade si ju dieťa vybuduje ako formu ochrany pred toxickým prostredím. 

Čo spôsobí traumu, z ktorej sa vyvinie narcistická osobnosť?

Traumu spôsobí rodič alebo obaja rodičia odmietaním a nenaplnením potrieb dieťaťa. Takéto dieťa si časom vytvorí "falošne zdanlivo silnú osobnosť" pomocou ktorej sa v budúcnosti začne "chrániť" a to tak, že pritom ubližuje svojmu okoliu.

Pravdou je, že narcistické rysy má dnes veľmi veľa ľudí. Je to spôsob akým sa "falošne a afektovane" prezentujú na sociálnych sieťach, avšak to z nich ešte nemusí robiť narcistov.

Narcistická porucha osobnosti nezahŕňa len obdivovanie sa v zrkadle a prehnané hľadanie pozornosti. Ide o hlboké rany duše, ktoré sa liečia veľmi ťažko.

• Ľudia trpiaci touto poruchou vyžadujú od druhých neustály obdiv, až zbožňovanie.
• Zaoberajú sa predstavami o úspechu, bohatstve alebo mimoriadnom partnerovi.
• Veria, že je pre nich vhodné tráviť čas iba s výnimočnými ľuďmi alebo známymi osobnosťami.
• Sú príliš kritickí na ľudí, ktorých nepokladajú za dôležitých. Dívajú sa na nich z vrchu alebo ich ignorujú.
• Očakávajú špeciálne zaobchádzanie a zároveň nedokážu rozpoznať potreby iných ľudí.
• Schopnosť empatie je u nich potlačená.
• Často sa správajú arogantne a radi sa chvália či už materiálnymi vecami, alebo tým čo dosiahli (aj keď preháňajú alebo klamú). 
• Ak sa im navyše nedostáva toho, čo požadujú od iných, dokážu byť nielen veľmi nepríjemní ale aj manipulatívni.
• Nebránia sa ani potrebe ponižovať iných, alebo sa k nim správať s dešpektom.

Empat a jeho trauma

Empat je osoba, ktorá sa narodí s intenzívnejším vnímaním okolia. Nejde len o citlivosť piatich základných zmyslov. Empati dostali svoje pomenovanie aj preto, lebo intenzívne vnímajú aj pocity či potreby iných. Tieto vnemy sú tak silné, že si ich často zamenia so svojimi a sú z toho zmätení. Trvá nejakú dobu, kým zistia, že sa od iných nejak odlišujú. Často ich nálada a pocity iných úplne zaplavia až vyčerpajú.

Energiu si dobíjajú v prírode a v samote.

Ako sa človek stáva empatom?

Tak najskôr treba odlíšiť empata od osoby s empatickým cítením. Empatické cítenie sa u ľudí vyvíja s emocionálnou zrelosťou (a pri správnej výchove rodičov), kdežto empat sa buď so svojou schopnosťou narodí, alebo si ju vybuduje ako následok traumy.

Traumu spustia faktory ako je napríklad zanedbávanie dieťaťa rodičmi, alebo fyzické či psychické týranie. To sa môže diať v domácnosti alebo napríklad aj v školskom prostredí.

Rozdiel medzi empatom a narcistom po prežitej traume je v tom, že empat si na rozdiel od narcistu nevytvorí falošný pocit nadradenosti. Empat sa naopak napriek svojim jazvám stáva ešte viac chápavým voči okoliu a jeho potrebám. Snaží sa pomáhať ľuďom okolo seba a práve vďaka jeho citlivosti sa často stáva, že ho mnohí začnú nepekne využívať alebo šikanovať.

Prečo sú empat a narcista k sebe magneticky priťahovaní?

Keď empat stretne narcistu, nastáva fáza okúzlenia. Narcistovi sa podarilo vytvoriť si falošnú osobnosť, ktorá je charizmatická a príťažlivá. Okrem toho má narcista pri interakcii s empatom schopnosť napodobniť jeho dobré vlastnosti a tým vyvoriť ilúziu "spriaznených duší"

Empat začne byť narcistom ohúrený, prepadne kúzlu narcistu nevediac, že to čo vidí je len zrkadlo samého seba.

Po prvotnej fáze ohúrenia sa však maska narcistu začne rozpadávať. Narcista začne na empata projektovať svoje slabosti a trestať ho za ne. Je to spôsobené tým, že narcista si idealizoval empata ako dokonalú ilúziu seba samého. Tým, že sa nenaučil milovať sám seba so svojimi slabosťami, ale sa pre ne naopak cíti zahanbený, nedokáže ich teda akceptovať ani u iného.

Nikto z tých dvoch nedokáže byť štastný. 

Môžu byť medzi empatom a narcistom osudové puto, ktoré im môže pomôcť na spirituálnej ceste?

Myslím, že toto je otázka, ktorá vŕta v hlave asi viacerým empatickým ľuďom. Vidím aj to, že sa na internete objavuje veľmi často.

Odborníci tvrdia, že narcistickej poruche osobnosti môže pomôcť len psychiater. Treba priznať, že existuje niekoľko druhov a stupňov narcizmu. Verím, že aj na základe toho sa môže odlišovať aj spôsob ako takú osobu "liečiť". A ja názory odborníkov rešpektujem.

Budem sa teda snažiť vyjadriť svoj názor zo svojho pohľadu, keďže som zo stretnutí s narcistami, alebo ich rysmi nadobudla nejaké skúsenosti.

Zrkadlenie pravdy

Ak teda pri stretnutí s empatom a narcistom dochádza k projekcii, zrkadleniu či odrazu, znamená to, že tu dochádza k nahliadnutiu do najhlbšieho vnútra oboch. Tu nastáva príležitosť k rastu u oboch účastníkov stretu.

Pre empata bude pravdepodobne jednoduchšie nahliadnuť do seba, pretože uvidí svoju pravú podstatu, svoje zranené vnútorné dieťa, ktoré musí objať - (empat je obdarený schopnosťou cítiť a liečiť).

Avšak narcista uvidí svoj klam a zranené vnútorné dieťa, ktoré popiera. Neuvedomuje si, že toto dieťa je tak isto krásne a treba ho milovať aj s jeho zraneniami a chybami. U narcistu nastáva problém cítiť lásku a empatiu.

Ako teda z toho von?

Na internete vznikli fóra, kde si ľudia radia a odsudzujú narcistov. Dávajú im nepekné prívlastky a pomenovania. Majú s nimi totiž tie najhoršie skúsenosti a ja im to verím. Mnohí z nich však často zabúdajú (hoci sa nazvú aj empatmi), že narcista je taktiež zranené ľudské bytie, ktoré potrebuje pomoc. 

Keď sa nad tým všetkým zamyslíme, narcista vlastne pomáha empatovi odzrkadliť jeho vlastnosti, zároveň sa naučiť stanoviť si hranice a povedať NIE - byť vlastne tak trochu "sebeckým". A empat sa môže pokúsiť naučiť narcistu pozrieť sa na seba inak. Očami empata!

Veď predsa na koniec, každý človek si zaslúži šancu na to, aby sa pokúsil niečo zmeniť. My sami ho síce zmeniť nemôžeme, on sa preto musí v prvom rade rozhodnúť sám. My mu aspoň môžeme ukázať, že si taktiež zaslúži byť milovaný, ale zdravým spôsobom. Komunikácia tu hrá veľkú rolu, lebo pri pasívno- agresívnom správaní, ktoré narcisti radi používajú sa nekomunikuje!

V dobe, keď sa internet zaplavil správami o spirituálnom prebúdzaní by sme teda mohli začať rozmýšľať, či aj toto nie je výzva. To, že sa narcizmus vo svete premnožuje je fakt. Tak sa teda pokúsme na to pozrieť inak. Empat, ktorý objal svoje rany, posilnil svoje schopnosti a naučil sa so svojim darom pracovať, je určitým spôsobom liečiteľ. Netvrdím, že ak sa rozhodne narcistovi pomôcť bude to ľahké, ale môže sa o to pokúsiť.

A ak to nepôjde, vždy je možnosť to prenechať na odborníkovi alebo sa jednoducho presunúť inam.  

S láskou a úctou pre všetkých!

Pre vystihnutie odbornosti článku som sa oprela o zdroj zo stránky: psychologytoday.com