Stretli ste sa už niekedy s pojmami ako kognitívne alebo konfirmačné skreslenie, kognitívna disonancia či logický klam?

Všetky tieto odborné termíny vyjadrujú spôsob, akým funguje ľudská myseľ a spracováva to, čo vníma. Tieto pojmy však najmä vysvetľujú a popisujú systematickú chybu v myslení a následnom správaní.

Jednoduchšie povedané, tieto psychologické javy spôsobujú „skreslenie reality“ a vytvorenie klamu. Takýto druh vnímania totiž obchádza, až ignoruje kritické myslenie. Podporuje iba to myslenie a pohľad, ktorý zapadá do jeho presvedčenia. Všetky pojmy vysvetlím v tomto článku a budem sa ich snažiť popísať aj príkladmi z praxe, aby boli ľahšie pochopiteľné. Poďme teda po poriadku.

Kognitívne skreslenie

Kognitívne skreslenie alebo kognitívna zaujatosť je systematická chyba v myslení, ku ktorej dochádza, keď ľudia spracúvajú a interpretujú informácie vo svete okolo nich, a na základe toho si vytvárajú úsudky, či podstupujú rozhodnutia.

Kognitívne predsudky sú často snahou mozgu zjednodušiť a spracovať poskytnuté informácie. Niektoré z týchto predsudkov súvisia s pamäťou a spomienkami z minulosti.  

Iné predsudky závisia od toho, čomu venujeme pozornosť. A keďže pozornosť je obmedzený zdroj, ľudia by mali byť selektívni v tom, čomu vo svete okolo seba venujú pozornosť.

Z tohto dôvodu je v dnešnom svete veľmi jednoduché isté predsudky ľudskej mysli nenápadne „vnuknúť či naočkovať“ a ovplyvniť tak spôsob, akým človek vidí a premýšľa o svete.

Ako sa prejavuje kognitívne skreslenie?

To, že je myseľ ovplyvnená kognitívnymi predsudkami sa prejavuje príznakmi ako:

• Venujete pozornosť iba správam, ktoré potvrdzujú vaše názory
• Obviňujete vonkajšie faktory, keď veci nejdú podľa vašich predstáv
• Pripisujete úspech iných ľudí šťastiu, ale pripisujete si osobné zásluhy za vaše vlastné úspechy
• Pripúšťate len to, aby všetci ostatní prijali iba vaše názory alebo presvedčenia
• Naučíte sa niečo o téme, a potom si myslíte, že o nej viete všetko

Tu v poslednom bode by som spomenula aj Dunning-Krugerov efekt. Ten nastáva vtedy, keď nedostatok vedomostí a zručností človeka v určitej oblasti vedie k tomu, že preceňuje svoje vlastné schopnosti. Tento efekt sa zosilní potom, keď napríklad nejakého lídra zaslepene nasledujú neuvedomelí ľudia, a takto ho podporia v jeho ilúzii dokonalosti.

Opakom tohto efektu je Impostor syndróm, keď človek svoje schopnosti podceňuje.

Tieto syndrómy si však netreba zamieňať so zdravým sebavedomím a zdravou (pozitívnou) sebakritikou. Rozumný človek, ktorý si je vedomý svojich hraníc a uvedomuje si, že sa v danej oblasti ešte má čo učiť, určite netrpí Impostor syndrómom!

"Múdry je ten, kto vie, čo nevie."

Lao Tzu, Tao Te Ching

Kognitívne skreslenie v praxi

Mnohé presvedčenia o konšpiračných teóriách sú často ovplyvnené rôznymi predsudkami. Kognitívne skreslenie nastáva aj vtedy, ak je vaše rozhodnutie ovplyvnené tým, k akej voľbe sa priklonila väčšina iných ľudí.

"To, čo je správne, nie je vždy populárne a to, čo je populárne, nie je vždy správne."

Albert Einstein

Kognitívne skreslenie je teda dosť možné využiť aj pri reklame a propagácii, kde sa vám predajca bude snažiť predať niečo, čo si už kúpila „väčšina“.

Po pravde, kognitívne predsudky nemusia byť vždy nevyhnutne zlé. Psychológovia veria, že mnohé z týchto predsudkov slúžia ľuďom sa rýchlo rozhodovať vtedy, keď čelia nebezpečnej situácii.

Ak sa však takéto „rýchle“ rozhodovanie pod umelo „vytvoreným nátlakom“ využije napríklad v marketingu, prinúti ľudí urobiť rozhodnutie, ktoré by možno normálne ani neurobili.

A takto to môže fungovať nielen v predaji, ale aj pri rozhodovaní v oblasti zdravia alebo pri iných voľbách. Stačí k tomu len správne „nasadenie obmedzených informácií“ a nátlaku.

Poznáte výraz ako „vyzobávanie hrozienok“? Alebo v angličtine známy ako „Cherry picking evidence“?

Vyberanie čerešní a zároveň potláčanie dôkazov alebo vedomé zahmlievanie dôkazov, je akt poukazovania na jednotlivé prípady alebo údaje, ktoré zdanlivo potvrdzujú konkrétnu teóriu. A to tú, ktorú sa vám niekto snaží predostrieť.

V jednoduchosti povedané, niekto sa úmyselne zameriava len na dôkazy, ktoré podporujú jeho tvrdenie, pričom ignoruje dôkazy, ktoré mu odporujú.

A čo urobí „klamaný“? Rozhodne sa na základe tejto teórie bez toho, aby poznal všetky fakty.

Takto môže niekto ovplyvňovať i veľké skupiny ľudí. A tí, ktorí podporujú ilúziu toho, kto ich vedie, zároveň vytvoria skupinovú halucináciu. K väčšine sa pridajú ďalší a takto vzniká vlna.

Na základe takéhoto skreslenia je potom ľahké skĺznuť do konfirmačného skreslenia, ktoré mimo iných patrí k najznámejším.

Konfirmačné skreslenie alebo konfirmačné predsudky

Je tendencia ľudí spracovávať informácie vyhľadávaním alebo interpretáciou informácií, ktoré sú v súlade s ich existujúcimi presvedčeniami. Tento neobjektívny prístup k rozhodovaniu je do značnej miery neúmyselný a vedie k tomu, že osoba ignoruje informácie, ktoré nie sú v súlade s jej presvedčením.

Ako to vyzerá v praxi?

Takéto skreslenie sa dosť rozširuje napríklad po sociálnych sieťach prostredníctvom nepravdivých informácií, ktoré vznikajú na základe toho, čo je pre ľudí populárna a žiadaná téma.

Takto sa totiž udržuje ľudská pozornosť a záujem. Prečítate si šokujúci nadpis a už klikáte na článok, na reklamy atď.

Na základe vašich preferencií vám algoritmy „vytvoria témy ako vyšité“.  Na sociálnych sieťach totiž algoritmy udržujú ,,poriadok” a pomáhajú pri hodnotení výsledkov vyhľadávania a reklám. Inak povedané: Facebook, Tik Tok alebo Instagram, ktoré používate si pamätajú, aký obsah najčastejšie sledujete, a na základe toho dokážu vyhodnotiť čo máte radi. Podľa toho vám navrhnú ďalšie fotky a videá.

„Väčšina ľudí v skutočnosti nechce pravdu. Chcú len neustále uisťovanie, že to, čomu veria, je pravda.“

Autor neznámy

„Zdá sa, že uprednostňujeme pohodlné klamstvo pred nepríjemnou pravdou. Trestáme tých, ktorí poukazujú na realitu, a odmeňujeme tých, ktorí nám poskytujú pohodlie ilúzie. Realita je hrôzostrašná... ale skúsenosť nám hovorí, že ešte hrôzostrašnejšie je sa jej vyhýbať.“

Bill Moyers

Konfirmačné predsudky vás môžu ľahko ovplyvniť aj pri preferenciách voľby priateľstva, odmietnutia iného názoru a zdravého sebahodnotenia. Ako? Ak vo svojom živote uprednostníme iba ľudí a názory, ktoré sa nám „páčia“ nedokážeme sa nielen na svet, ale aj na seba pozrieť so zdravým úsudkom.

„Skutoční priatelia vám hovoria zlé veci do očí a dobré veci za vašim chrbtom. Naproti tomu falošní ľudia vám povedia pekné veci do očí a ohovoria vás za vašim chrbtom“

Autor neznámy

Logický klam

Čo je to logický omyl alebo klam? Logický klam vysvetľuje, že niečo musí byť pravda, pretože sa nepreukázalo, že je to nepravdivé. V opačnom prípade môže poukázať aj na to, že niečo musí byť nepravdivé, pretože to ešte nebolo dokázané.

Napríklad „jednorožce existujú, pretože neexistuje dôkaz, že neexistujú“. Odvolávanie sa na nevedomosť sa tiež nazýva klam dôkazného bremena.

Logický klamom môžeme nazvať aj skreslenie argumentu oponenta, aby sa jeho názor dal ľahšie vyvrátiť. Preháňaním alebo zjednodušením niekoho postoja je možné ľahko zaútočiť na jeho slabú verziu a ignorovať jeho skutočný argument.

Príklad z praxe?

Predstavte si, že vám niekto na základe skúseností s liečivými bylinami poradí vhodný čaj pri bolesti hrdla. Môže ísť o jednoduchú babskú radu, ktorá funguje stáročia, no vy osobu odbijete slovami: „čo mi chceš radiť, veď ty predsa nie si lekár!“

Podobné sa môže udiať aj naopak. Ľudia často môžu vzhliadať k osobe len preto, lebo v nich klamlivo vzbudzuje autoritu na základe titulu alebo popularity. Názor, či rada tejto osoby však často môže byť úplne nekompetentná.

Kognitívna disonancia

Pojem kognitívna disonancia patrí k mojim obľúbeným a v praxi často odsledovaným správaním či postojom. Tento pojem akoby dokresľuje krásnu bodku za všetkými tými ilúziami mysle a na záver „obháji všetky halucinácie“.

Kognitívna disonancia je nepohodlie, ktoré človek cíti, keď jeho správanie nie je v súlade s jeho hodnotami alebo presvedčeniami. Kognitívna disonancia je psychologický jav, ku ktorému dochádza, keď človek zastáva dve protichodné presvedčenia súčasne.

Keď je niekto nútený urobiť (verejne) niečo, čo (súkromne) naozaj nechce, vznikne nesúlad medzi jeho poznaním (nechcel som to urobiť) a jeho správaním (urobil som to). Následne vzniká nepríjemný pocit a jeho túžba ho znížiť, či odstrániť.

Kognitívna disonancia alebo mentálny konflikt nastáva aj vtedy, keď sú presvedčenia alebo predpoklady v rozpore s novými informáciami. Nepokoj alebo napätie, ktoré konflikt v ľuďoch vzbudzuje, uvoľní jeden z niekoľkých obranných manévrov:

• nové informácie odmietnu, vysvetlia, alebo sa im vyhnú
• presvedčia samých seba, že žiadny konflikt v skutočnosti neexistuje

Ako to vyzerá v praxi?

Predstavte si, že sa na trhu objavil produkt, ktorý má zázračné uzdravovacie schopnosti, a ktorý si kúpila veľká časť ľudí. Mnohí z nich dokonca začnú rozprávať o jeho účinkoch ostatným a hrdo sa tešia zo svojej správnej voľby. Na povrch však vyjde pravda o podvodníkoch a toxických účinkoch produktu na ľudský organizmus.

Ľudská myseľ v snahe zachovať svoju hrdosť a ochranu pred strachom „z hanby“, že sa nechala oklamať radšej poprie svoj omyl, a bude ďalej predstierať, že produkt naozaj pomohol.

Potreba kritického myslenia a ochrana pred ilúziami mysle

Pred ilúziami mysle z nás neunikne nikto. Pravda je, že niektorí z nás sú na ne náchylní viac a iní menej. Ako sa pred tými nebezpečnými chrániť alebo sa aspoň pokúsiť o to, ako znížiť ich negatívny vplyv na nás?

Kritické myslenie alebo schopnosť zaujať kritický postoj je schopnosť nepodliehať prvému dojmu, všeobecnej mienke alebo naliehavosti nejakého oznámenia, naivne nepreberať tradované názory, ale dokázať zaujať odstup a pripustiť odlišný pohľad.

Ak niečomu veríme a chceme kráčať za svojou pravdou, potrebujeme sa na ňu dokázať zároveň pozrieť aj z iného uhla pohľadu. Z týchto rôznych uhlov pohľadu si totiž dokážeme vytvoriť taký, s ktorým zaujmeme najvhodnejší postoj a teda aj podnikneme následné kroky.

Je to podobné ako keď v súdnej sieni zostavia porotu z viacerých účastníkov z rôznych povolaní, a s rôznymi skúsenosťami. Táto porota hodnotí na základe svojich dojmov a faktov. I v súdnej sieni sa často „manipuluje“ s pravdou. Na to sú dobrí advokáti a obhajcovia. Bohužiaľ aj vďaka nedostatku dôkazov sa často mnohí obvinení môžu takto vyhnúť spravodlivému trestu.

Pestovať a cvičiť si kritické myslenie i všímavosť je preto veľmi prospešné. Môžete sa tak vyhnúť nielen mnohým vlastným sklamaniam, ale aj nechcenému odsudzovaniu iných. 

"Na to, aby ste si uvedomili rozsah svojej vlastnej nevedomosti, sú potrebné značné znalosti."

Thomas Sowell

A ako je to s priznaním si chyby? Chybiť je ľudské. Priznať si chybu nie je slabosť, ba práve naopak. Na základe chýb sa predsa učíme. Ak však popriete svoju chybu, bude mať nad vami svoju moc.

"Pokus uniknúť z bolesti je to, čo vytvára viac bolesti."

Gabor Maté