Náš život sa formuje od malička. V prvom rade má naň vplyv naša rodina, potom okolie a životné situácie, ktoré v ňom nastanú.

Ak dcéra vidí svoju mamu neustále nešťastnú, vyrastie v domnienke, že mať také manželstvo je úplne normálne.  Ak syn vidí svojho otca, ktorému sa nedarí urobiť matku šťastnou, vyrastie a bude si myslieť, že mať šťastný vzťah je nesplniteľné.

V obidvoch prípadoch z týchto detí môžu vyrásť jedinci, ktorí buď budú kopírovať podobné vzťahy, alebo sa im radšej vyhnú.

(viď porucha citovej pripútanosti).

Vyhýbavá vzťahová väzba potom dosť narúša vzťahy v dospelosti. Vyhýbaví ľudia sa totiž snažia obísť nepríjemné pocity a potlačiť svoje potreby, aby sa vyhli konfliktom. Avšak vyhýbanie sa komunikácii, či vyjadreniu svojich očakávaní vedie len k ďalším nedorozumeniam.

Ak svoje potreby a pocity totiž nevyjadrím a nevydiskutujem, nemôžem ani čakať spätnú odozvu. V tomto prípade je veľmi neférové obviňovať iného za svoju nespokojnosť, keďže ja sám som nespravil nič preto, aby som situáciu zmenil.

Z toho dôvodu je veľmi dobré sa pokúsiť liečiť naše traumy z detstva, pretože nám potom budú veľmi negatívne zasahovať do medziľudských vzťahov.

„Byť šťastný je veľmi osobná vec a naozaj to nemá nič spoločné s nikým iným“.

Abraham

Kto je zodpovedný za naše šťastie?

Je síce pravda, že nikto nie je zodpovedný za naše šťastie, avšak to neznamená,  že ak viete sami seba urobiť šťastnými, tak vás niektorí ľudia majú právo robiť nešťastnými. V krátkosti povedané, sme zodpovední aj za to, aké typy vzťahov budeme udržovať a čo budeme tolerovať. To neplatí len v romantických vzťahoch, ale aj v ľudských vzťahoch všeobecne.

Možno sa spýtate:

prečo by vám niekto chcel škodiť, hoci ste dobrý človek?

Odpoveď je taká, že niektorí tak robia nevedome a iní zase vedome. Ľudské bytie totiž často otrávi zatrpknutosť, zášť, závisť a odsudzovanie. Tieto duševné neduhy vznikajú z osobného nešťastia a nenaplnenia. To, čo si však takíto ľudia neuvedomujú je, že šťastie nastáva vtedy, keď sa prestanú porovnávať s inými ľuďmi.

Smutné na tom je to, že namiesto toho aby sa nespokojný človek sústredil na seba a svoje kroky, bude radšej škaredo poškuľovať po inom, ktorému sa podľa neho darí lepšie. A nezostane to len pri zlých pohľadoch! Tie často nasledujú aj zlé činy a nutkanie „ublížiť“.

Je to najmä preto, že vy ako ten „šťastný“ máte niečo, čo oni nie. Často sú to aj veci, ktoré na sebe možno ani vy sami nevnímate. Možno vyzeráte príliš dobre, alebo vás ma rado veľa ľudí.

Niektorí ľudia istým spôsobom nenávidia túto „vašu moc“ nad ostatnými. Stačí, že sa vymykáte z priemeru, vystupujete nejakým spôsobom z radu. Neprajníci aj často potichu dúfajú, že sa „pošmyknete“ a „spadnete“.

Takéto typy ľudí zlyhávajú v schopnosti „urobiť sami seba šťastnými“ a preto na to idú opačne. Radšej sa pokúsia urobiť niekoho nešťastným, aby sa sami cítili lepšie.

Je to niečo ako keď sa dieťa snaží pritiahnuť vytúžený balónik na šnúrke bližšie k sebe, aby sa ho napokon dotklo. Ten balón si totiž lieta príliš vysoko a je nedosiahnuteľný.

Šťastie nie je dar z neba, ale je výsledkom nášho vnútorného presvedčenia

Pravda je taká, že v živote nastanú chvíle, ktoré sme si dobrovoľne sami nezvolili. Rodíme sa ako čistá, nepopísaná kniha, učíme sa na vlastných chybách a staviame na svojich úspechoch. Môžeme sa snažiť ako chceme, ale vždy je tu pravdepodobnosť, že sa niečo dokáže pekne pokaziť. Svoje chyby nevymažeme, ale dôležité je to, čo sa z nich naučíme.

Chyby sú minulosťou, ale každým prichádzajúcim dňom sa rodíme s príležitosťou a s novou možnosťou voľby. A preto je práve tento moment taký dôležitý. Ten moment je práve o nás a o tom, ako ho vnímame.

Je rozdiel medzi obviňovaním niekoho iného za našu situáciu a pouvažovania nad tým, či sme danú situáciu nenavodili sami.

Príklad zo života?

Moji rodičia mali suseda, ktorý rád striehol za plotom a premýšľal, v čom ich predbehne. Vždy, keď si niečo zaobstarali na svoju záhradu, on si kúpil niečo „okázalejšie“ na tú svoju.

Tento súťaživý pán sa však pozabudol, že jeho záhrada je o niečo menšia, a tak si ju pomaly dobrovoľne zapratal nepraktickými vecami. Jeho záhrada potom pôsobila „neporiadne a dezorganizovane“.

Medzitým si moji rodičia na vlastnom pozemku zasadili živý plot, ktorý oddeľoval oba pozemky a slúžil aj ako ochrana súkromia.

Spomínaný pán sused začal náhle mojim rodičom vyčítať to, že sa kvôli ICH PLOTU cíti na svojej záhrade stiesnene a pokúšal sa ich prehovárať, aby živý plot zlikvidovali. Neskôr mu začali vadiť aj strom, ktorý im rástol na záhrade, pretože ak zafúkal vietor, sem tam spadlo nejaké lístie na jeho záhradu. Nenápadne sa im teda snažil naznačiť, aby strom odstránili...

Oni to samozrejme odmietli, a tak začal o nich šíriť škaredé klebety a robiť im schválnosti. Moji rodičia sa napriek tomu venovali pestovaniu vlastnej záhrady, a okrem toho susedovi neraz ochotne pomáhali. Nič z toho však nemalo pozitívnu odozvu.

Namiesto toho, aby sa zamyslel nad vlastnými činmi a svoje konanie napravil, znepriatelil si svojimi rečami postupne aj ostatných, s ktorými mali moji rodičia dobrý vzťah.

Pýtam sa: Kto bol zodpovedný za jeho nešťastie?

„Nech si kdekoľvek, buď tam úplne. Ak považujete svoje tu a teraz za netolerovateľné, a robí vás to nešťastnými, máte tri možnosti: odstrániť sa zo situácie, zmeniť ju, alebo ju úplne prijať.“

Eckhart Tolle

Čo si vypestujeme, to budeme žať!

Spomínaná záhrada je dobrým príkladom toho, ako si kultivovať vlastné záujmy a život. Pretože ako aj známe príslovie hovorí:

„tráva nie je zelenšia na druhej strane ale tam, kde ju polievaš“

A tak je to aj s našimi životmi. Vždy je dobré sa sústrediť na to, čo pestujeme, aké máme ciele, a čo nám to má priniesť. Podmienky pre rast a druhy plodov sa na každej záhrade môžu odlišovať, preto je potrebné sa sústrediť na to, čo nám ponúkajú tie naše. Vysadíme si preto také kvety a plody, aby nás tešili a aby sme boli schopní sa o tieto druhy starať. Kvet, ktorý rastie u „suseda“ nemusí mať priaznivé podmienky na našej záhrade.

fotky z mojej záhrady

Jedno je však isté.

Včely majú radi rôzne kvety, a ak tie vaše dokážu svojou vôňou nejaké prilákať, tak je vaša záhrada rovnako úspešná a potrebná.

rada fotím a sledujem prírodu, dá sa z nej veľa naučiť

A čo nás vedia včely naučiť?

"Zaneprázdnená včela nemá čas na smútok.“

William Blake

Včely sú neoddeliteľnou súčasťou našej prírody. Opeľujú väčšinu našich plodín a stromov, poskytujú nám teda potravu, ktorú jeme, a vzduch, ktorý dýchame. Úle bývajú aj súčasťou mnohých kláštorných záhrad. Štruktúra kláštora sa niekedy prirovnáva k štruktúre úľa ako komunity, ktorá spolupracuje s každým členom a má svoj špecifický účel.

Mnísi často predávajú med aj návštevníkom.

Med sa v Biblii spomína niekoľko krát a je spájaný s prosperitou, múdrosťou a čistotou.

Thomas de Cantimpre - flámsky mních napísal, že:

 „jednota aj panenská čistota včiel by mali slúžiť mníchom ako príklad. Večer by malo v kláštore zavládnuť presne také ticho, aké zavládne aj v úle.

Svätý František Saleský pozeral na včelie dielo ako na čisté, keď napísal, že:

 „včela zbiera med z kvetov tak, aby ich čo najmenej poškodila. Necháva kvety nepoškodené a čerstvé, presne tak, ako ich našla.”

Reverend L. L. Langstroth, otec moderného včelárstva, povedal:

„Stvoriteľa možno vidieť vo všetkých dielach jeho rúk; ale v máloktorom tak jasne ako v múdrom hospodárstve včely medonosnej.“

„Ak chceš zbierať med, nekopaj do úľa“

Abraham Lincoln

fotky z mojej záhrady

Snažme sa teda našu prácu robiť tak, ako včely. S plným sústredením a nasadením. Včely symbolizujú vytrvalosť a odolnosť. Vďaka svojej usilovnej práci opeľujú všetko navôkol, aby mal z toho osoh celý svet.

Ak sa aj my dokážeme sústrediť na svoju prácu namiesto tej „susedovej“, vydáme väčší výkon. Ak chceme zbierať med, nemôžeme sa správať neúctivo a znehodnocovať prácu iných, lebo sa to na nás škaredo vypomstí. Takisto sa neoplatí hádzať svoj vlastný neporiadok a špinu na záhradu iného!

fotky z mojej záhrady

Schopnosť nadviazať isté citové väzby s ostatnými je teda nesmierne dôležitá. Pretože ak si nevieme stanoviť svoje hranice, potreby a to, čo nás trápi, dochádza potom k častým nedorozumeniam. Nedokážeme sa vcítiť ani do pocitov, či potrieb ostatných a tak sledujeme iba vlastné - sebecké ciele. Z takýchto cieľov sa potom žiadnej komunite ani úrode nedarí.

To, čo nie je dobré pre úľ, nemôže byť dobré ani pre včely."

Marcus Aurelius