V živote sa stáva, že si niektorí z nás odnášajú nepekné spomienky z detstva do svojho dospelého života. Bolesť prežívaná v detstve sa môže v živote neskôr prejaviť ako problém nielen v romantických, ale aj v ostatných medziľudských vzťahoch s našim okolím či pri vzťahoch s našimi vlastnými deťmi.

Naše traumatizované „vnútorné dieťa“ sa snaží akoby vysporiadať s našimi „dospelými problémami“ tak, ako sme to robili v detstve, keď sme sa dostali do úzkych. V jednoduchosti povedané „nevyzretým spôsobom“.

V praxi to potom vyzerá asi ako:

• trucovanie, alebo búchanie dverami počas hádky
• odmietanie komunikácie
• odchod z domu, aby sme sa vyhli diskusii
• robenie schválností

Je tomu tak preto, pretože v danej chvíli naše vnútorné dieťa nevie ako inak reagovať a tak to urobí svojim zaužívaným spôsobom aby sa vyhlo „nepríjemným pocitom“. Je to jeho obranný reflex.

Takéto správanie však do sveta dospelých nepatrí, pretože vie narobiť nepeknú šarapatu tam, kde si to neprajeme. Pretože hoci môžeme mať pri sebe aj toho najlepšieho či najzhovievavejšieho partnera či priateľa, pohár trpezlivosti časom pretečie každému, pokiaľ na sebe nezapracujeme my sami. Každá zmena totiž v prvom rade závisí od nášho prvého kroku a vôle chcieť.

Ako začať liečiť naše vnútorné dieťa?

V prvom rade je potrebné byť trpezlivý. Žiadny prerod nenastáva zo dňa na deň, ale postupnými krokmi a s vytrvalosťou. Nezabúdajte byť na seba hrdý za každý krok vpred. Váš pozitívny vnútorný dialóg či pochvala zapôsobia presne tak, ako keď vás za niečo pochválili v detstve.

Na čo je potrebné sa sústrediť v tomto procese?

Naučiť sa načúvať svojmu vnútornému dieťaťu vtedy, keď nastane nejaká nepríjemná situácia. Sústreďte sa na to, čo sa vám vaše pocity (vnútorné dieťa) snažia napovedať..

Môžete sa sami seba spýtať:

• Za čo sa odsudzuješ a obviňuješ?
• Ako sa cítiš a prečo?
• Ako ťa môžem najlepšie podporiť?

Pokúste sa svoje pocity a situáciu niekam zapísať. Týmto spôsobom ľahšie uvoľníte priechod svojim pocitom, uvedomíte si svoje naučené vzorce správania, ktoré potom môžete nahradiť novými.

Tým, že sa začnete o svoje vnútorné dieťa starať, začnete svoje traumy uzdravovať. Stávate sa k sebe súcitným a láskavým. Ak si dokážete vybudovať pochopenie a lásku samým k sebe, vonkajšie negatívne faktory vás začnú menej rozrušovať. Veľkou pomocou je ak sa pokúsite hľadať viac zábavy, smiechu a radosti vo svojom živote. A to v tých úplne obyčajných chvíľach!

Vaše spokojné vnútorné dieťa vás na oplátku odmení väčšou kreativitou a hravosťou.

A čo naviac?

Dokážete sa naučiť viac vyjadriť svoje potreby a komunikovať efektívnejšie, stanoviť si hranice a ovládať svoje pocity.

Identifikovanie a vzájomná starostlivosť o vaše či partnerove vnútorné dieťa určite napomáha pri efektívnej komunikácii, otvorenosti voči konštruktívnej kritike a uzdravovaní bolesti z minulosti.

„Spojením svojho vnútorného dieťaťa s vašou vnútornou bytosťou objavíte v sebe hrdinu, ktorý je v nás všetkých.“

Kim Ha Campbell

Pridávam ešte zopár tipov ako sa mať rád, a naučiť sa trénovať pozitívny vnútorný dialóg. Spôsob akým sa k sebe prihovárame už len v myšlienkach, veľmi ovplyvňuje naše správanie a úspechy. Pokúste sa "naprogramovať" svoje podvedomie tak, aby vás priviedlo k pozitívnym zmenám.

"Najmocnejšou múzou zo všetkých je naše vlastné vnútorné dieťa."

Stephen Nachmanovitch