Podobne ako vlny na hladine, aj my ľudia sme individuálne entity (ego), avšak pod povrchom sme všetci súčasťou toho istého nekonečného oceánu (univerzálne vedomie).

Hlboké vody oceánu symbolizujú neprebádané hlbiny našej psychiky a podvedomia.  Pripomínajú nám prepojenosť všetkého živého a zároveň ilúziu oddelenosti.

A človek, ktorý sa naučí ovládať svoj dych, či dokáže udržať vlastný rytmus sa pohybuje v priestore, kde sa už nedá manipulovať či zneistiť.

Taký človek je ako ryba vo vode. A ryba, ktorá sa ponorí do hĺbky, už jednoducho nie je dostupná pre udicu. A verte mi, že do tej hĺbky za vami odváži ponoriť málokto, pretože hĺbka znamená čeliť tlaku, tme, chladu a tichu. 

V tejto hĺbke zostávame sami so sebou, a tam sa pomaly odkrýva pravda o nás.

Prečo spomínam oceán?

Výskumy prestížneho Salk institute ukazujú, že spracovanie informácií v mozgu neprebieha len bodovo medzi jednotlivými neurónmi. Aktivita cortexu sa šíri v neustálych vlnách (tzv. neural waves), ktoré sa navzájom sčítavajú alebo rušia, presne ako tie vlny na hladine oceánu.

Stáva sa ti, že niekedy odchádzaš z rozhovoru a máš pocit, že ti niekto prepísal realitu?

Ver, že to nie je o slabosti. Je to o nervovom systéme.

Ešte pred chvíľou si vedela, čo cítiš. Vedela si, kde sú tvoje hranice. A potom stačila jedna veta a zrazu premýšľaš:

„Možno preháňam.“
„Možno som si to zle vysvetlila.“
„Možno je chyba vo mne.“

A ja ti poviem: "Vitaj v režime Dory"

Keď nás manipulátor prepne do režimu Dory

Pamätáš si ju. Roztomilú rybku, ktorá stále zabúdala. Lenže v skutočnom živote to nie je milé.
Je to neurologický stav. Keď manipulátor, alebo agresor zaútočí, často nenápadne, tónom, iróniou, prekrútením reality, náš blúdivý nerv skolabuje. Mozog zaplaví stresová chémia a my sa odpojíme.

Zrazu si nepamätáme, čo sa stalo minule. Nevieme presne pomenovať, čo cítime,
a tak ustupujeme, ospravedlňujeme sa, vysvetľujeme, prispôsobujeme sa...

Plávame bez smeru. Ako rybka hodená do mixéra emócií.

Predátori korálového útesu

V oceáne neprežije najsilnejší. Prežije ten, kto je regulovaný. Predátor nezaútočí na rybu, ktorá pokojne drží smer s ostatnými. Číha na tú, ktorá stratila rytmus. Na tú, ktorá sa pohybuje trhane. Na tú, ktorá nevie, kde je hore a kde dole. A manipulátor robí s obeťou presne to isté.

Človek, ktorý ťa chce vyviesť z miery nevníma fakty. Nevníma logiku. Vníma tvoj nervový systém. A keď zacíti tvoj zmätok, vstupuje.

Preto ti vravím: Skôr než sa zmení tvoja myseľ, je potrebné sa naučiť upokojiť svoje telo. Bez toho zostávaš viditeľná na hladine.

A aby som ti priblížila ako vyzerá disregulácia nielen z teórie, tak ti poviem že...

Nie všetci sme vyrastali v bezpečí. Niektorí z nás sa naučili skôr skenovať než cítiť. Sledovať tón hlasu. Predvídať výbuchy. Kým Dory mala rodičov, ktorí jej z mušlí skladali cestu domov, niektorí z nás si od detstva skladali niečo iné. Boli to obranné štíty.

Nevyrastala som v priestore, kde sa nervový systém mohol uvoľniť. Vyrastala som v napätí. A telo si to zapamätalo. 

Hyperhidróza nie je len fyzický jav. Je to prejav tela, ktoré nemalo priestor na normálne fungovanie parasympatiku. Je to telo, ktoré sa nikdy úplne nevyplo. Je to, ako keby plakalo, avšak namiesto sĺz začalo používať pot.

V živote stačí niekoľko takýchto situácií a telo si tento stav zapíše ako normu. Ako niečo, čo má očakávať. Začnete sa potiť aj v momentoch, ktoré už nie sú nebezpečné.
Stačí myšlienka, spomienka, náznak. A úzkosť sa vráti skôr, než si to stihnete vysvetliť. Zrazu si prestanete byť istí vlastným telom. 

A toto isté sa deje aj vo vzťahoch a s psychikou.

Keď nás niekto zraní, nezmizne to len z mysle. Zapíše sa to do tela. Strácate dôveru. Prepínate sa do ostražitosti. Začnete sa báť povedať nie. A tak buď mlčíte, alebo sa prispôsobíte. V tomto stave nedokážete premýšľať. Nedokážete reagovať. A to, čo ste chceli povedať, vás napadne až vtedy… keď je neskoro. A práve tu dostávate moc to začať meniť.

Ako?

Kotva prvá: Veľrybí dych (Predĺžený výdych)

Fyzický úkon: Nádych nosom na 4 sekundy, zadržanie dychu na 2 sekundy a pomalý, plynulý výdych cez úzke pery na 8 sekúnd (akoby ste pod vodou vypúšťali bubliny). Výdych musí byť dvakrát dlhší ako nádych.
Prečo to funguje: Dlhý výdych okamžite stimuluje blúdivý nerv (parasympatikový systém), spomaľuje srdcový tep a vysiela mozgu signál:

„Žralok tu nie je, si v bezpečí.“

Kotva 2: Dotyk chladnej hlbiny (Teplotný reštart)

Fyzický úkon: Opláchnutie tváre ľadovou vodou alebo priloženie chladného predmetu na hrudnú kosť či zátylok.
Prečo to funguje: Aktivuje sa takzvaný potápačský reflex (mammalian dive reflex). Telo fyziologicky spomalí všetky procesy, stiahne krvnú cirkuláciu do jadra a okamžite vypne panický „režim Dory“. Je to biologický skok do hlbokého, chladného oceánu pokoja.

Kotva 3: Gravitačné uzemnenie (Sila koralu)

Fyzický úkon: Pevne zatlačiť chodidlá do zeme (alebo zadok do stoličky) a v duchu pomenovať 3 fixné, nehybné objekty v miestnosti.
Prečo to funguje: Pri gaslightingu a panike strácame orientáciu v priestore a čase (zabúdame, kde sme). Fyzický tlak do podložky vracia vedomie do tela a orientácia na statické predmety v okolí vyťahuje mozog z emočného mixéra späť do reality.

Pravda o „Dory“, ktorú ti nepovedali

Dory bola v rozprávke zobrazená ako zmätená, milá ryba. A tu v tomto pohľade sa ukáže ozajstná pravda o Dory..

„Dory“ - bodlok pestrý  v skutočnosti nie je bezbranný. Patrí medzi tzv. chirurgické ryby. Na chvoste má ostré, skryté ostne, ktoré fungujú ako skalpel. Keď je pokojný, nevidíš ich. Keď je ohrozený, použije ich. Presne a rýchlo - Bez drámy. 

Takto vyzerá regulovaný nervový systém! Nepotrebuješ pritom:

Žiadny krik
Žiadnu hystériu
Ale jasné, ukotvené: nie.

Aby si sa k tejto sile dostala, musíš ísť "za":

Za potrebu byť dobrá.
Za potrebu byť prijatá.

Pôjdeš do miest, kam si odložila svoj: hnev, odpor, agresiu a schopnosť odmietnuť. A práve z tohto miesta uvidíš, že si tieto časti neodstránila. Len si ich uložila do tmy. A práve tam v tej tme sa formoval tvoj „skalpel“.

Integrácia tieňa znamená priznať si, že nie sme len bezbranné obete. V našich najtemnejších hlbinách drieme sila, ktorú sme zavrhli. Keď ju však prijmeme, prestaneme sa báť. A to nielen seba, ale aj druhých.

Keď neodpovedáš, meníš pravidlá

Bodlok má ešte jednu schopnosť. Ak nemá kam uniknúť, stíchne, stuhne, „hrá mŕtveho“. Stáva sa to jeho stratégiou prežitia. A v ľudskom svete existuje podobná verzia. Volá sa to „sivá skala“ Je to postoj keď:

Nereaguješ.
Nedávaš energiu.
Nehráš hry.

Je to tvoj návrat k sebe, do svojho centra. Pri tomto postoji manipulátor zistí, že nemá z čoho „žiť“, - následne odchádza.

Transformácia je ako hlbinný pohyb

Uzdravenie nie je skok - Je to ponor. Je to prechod za chaosu do dychu, z reakcie do vedomia a z hladiny do hĺbky.

A čím hlbšie ideš, tým viac sa mení tvoj vnútorný svet. Nie preto, že by zmizli problémy.
Ale preto, že už sa nemajú kde v tebe zachytiť.

Záver: vlastná cesta z mušlí

V živote sa stáva to, že nie každý dostane vydláždenú cestičku z mušlí. Niektorí sa ju musia naučiť vyskladať sami. Tá cestička sa pred vami objaví v momente, keď sa rozhodnete nezareagovať ihneď a automaticky. 

A v tomto procese sa sebaregulácia nestáva len technikou. Stáva sa ochranou, kompasom a cestou k sebe. A v tomto procese nakoniec zistíte, že nejde len o to, ako sa naučiť upokojiť telo. Zistíte, že ide o niečo ešte tichšie, a zároveň oveľa zásadnejšie.

Volá sa to - Nájdenie sebaúcty. Je to schopnosť zostať pri sebe, aj keď to naruší pokoj iných.

Sebaúcta nie je hlasná. Nevysvetľuje ani nepresviedča.
Sebaúcta vie, kedy zostať. A vie, kedy odísť. Vie povedať nie, bez potreby ospravedlnenia. Vie sa odpojiť, bez pocitu viny.

Človek so sebaúctou je ako ryba, ktorá sa už nepotrebuje brániť na hladine, pretože sa naučila odplávať do hĺbky.

Môj odkaz?

Nie všetko musíš ustáť.
Nie všetko musíš vysvetliť.
A nie všade musíš zostať.

Môj pozdrav z hlbín

A možno práve v tom je sloboda: vedieť, že môžeš odísť, odplávať a zostať verná sebe. Tak ako by povedala Dory: "Musíš plávať, plávať, plávať..." A Dory mi do tohto článku s blúdivým nervom dnes úžasne zapadla 

Fakty o blúdivom nerve

• blúdivý nerv je súčasť parasympatického systému („rest and digest“)
• ovplyvňuje srdcový rytmus, dýchanie, trávenie aj relaxáciu
• pomáha prepínať telo z režimu stresu do režimu pokoja
• hlboké dýchanie aktivuje jeho funkciu a vedie k upokojeniu organizmu

​Zdroje obrázkov: Canva / Canva AI - kreatívne / Autor