Tento príspevok patrí všetkým ženám, ktoré nežiaria menej len preto, že ich svetlo niekto nevidí.
Patrí tým, ktoré dávajú lásku, čas a silu a napriek tomu stoja v tieni očakávaní.

Pamätaj: tvoja hodnota nie je meraná pohľadmi, slovami ani tichom druhých.
Je v tvojej odvahe byť sama sebou, v tvojej schopnosti tvoriť, cítiť a rásť.

Nečakaj, kým ťa niekto ocení, oceníš sa sama.
Postav hranice, ktoré chránia tvoje srdce, a pamätaj, že tvoja cena je nemenná.

Si viac než rolou, ktorú ti dali.
Si hlas, ktorý nezanikne, aj keď ho nechcú počuť.
Si svetlo, ktoré neprestane žiariť, aj keď ho niekto berie ako samozrejmosť.

Tento predhovor je tvojím zrkadlom:
Vidíš sa? Si hodná všetkého, čo si doteraz hľadala v druhých.

Tvoje slová:

Nie som minca, ktorú hodíš do fontány,
aby ti splnila prianie.

Som rieka,
ktorá tečie len tam,
kde je úcta k jej prameňu.

Moja cena nie je v tom,
čo si vezmeš,
ale v tom, čo si ochotný dať späť.

Hranice nie sú múry,
sú brány,
ktoré sa otvoria len tým,
čo prídu s čistými rukami.

Ak prídeš s prázdnom,
odídeš s prázdnom.

Lebo moja hodnota
nie je na predaj,
je darom,
ktorý pozná svoju silu.

A ak ju nevidíš,
nechaj ju ísť tam,
kde ju prijmú celkom.