Dnešný článok venujem všetkým dievčatám a ženám.
Inšpirovala ma k nemu súčasná realita – zhoršujúca sa šikana, nepriateľstvo a tlak, ktorému sú vystavené najmä mladé ženy v digitálnom priestore. A vieme, že práve online svet dokáže zosilniť všetko: aj bolesť, aj hanbu, aj strach.

Slovensko patrí podľa najnovších údajov Eurostatu medzi krajiny Európskej únie, kde sú nenávistné prejavy na internete najrozšírenejšie medzi mladými ľuďmi, až dve tretiny z nich sa stretli s nepriateľskými či ponižujúcimi správami.

Možno sa pýtaš, prečo sa nepriateľstvo a šikana objavujú tak často práve medzi nami ženami.

Pravda je tichšia, než sa zdá.

Dievča útočí na iné dievča väčšinou nie preto, že je zlé,
ale preto, že sama v sebe niečo nezvláda.
Žiarlivosť, neistotu, nevyjadrený hnev, osamelosť, porovnávanie, strach,
alebo len túžbu patriť tam, kde nasmeruje útok.

Niekedy je to tlak skupiny.
Niekedy neschopnosť uniesť cudzie svetlo.
A niekedy len nevedomosť, ako narábať s vlastnou bolesťou,
tak ju položí na plecia inej ženy, akoby ju tým mohla konečne pustiť.

Ale zranenie nezmizne, len zmení majiteľa.

A práve preto sa potrebujeme učiť:
ako zostať pri sebe,
ako neznížiť vlastnú hodnotu na výšku cudzieho útoku
a ako pestovať v sebe také ovocie, ktoré neleží v závisti, ale v cnosti.

A keď sa na dušu dlhodobo zosypáva cudzia nenávisť, človek môže začať pochybovať o vlastnej hodnote, sile aj smere.

Práve preto dnes píšem o niečom inom.
O vnútornom priestore, ktorý nepatrí davu.
O stromoch, ktoré rastú ticho.
O záhradách, ktoré sa nenechajú zničiť búrkou.

Lebo aj keď svet hádže kamene, v nás môže rásť ovocie, ktorého sa búrky nedotknú.

Predstav si, že každý človek nosí v sebe hradnú záhradu - miesto, kde sa pestuje charakter, dôstojnosť a smer, ktorý volíme v skúškach života. Nie je to záhrada, ktorá rastie sama, ani výsledok priaznivého počasia. Je výsledkom toho, ako reaguješ, keď "pršía kamene."

Kamene môžu mať podobu slov, nátlaku, ohovárania či závisti. Nie je v našej moci ovplyvniť, čo dopadne na náš strom. Je však úplne v našej moci rozhodnúť, aké ovocie z toho vyrastie.

Ovocie z hradnej záhrady

Keď dopadajú kamene, niektoré stromy zhorknú, iné zoschnú. A iné, tie s hlbokými koreňmi, práve pod tlakom rodia ovocie, ktoré by v miernych časoch nikdy nedozrelo. To ovocie je tvoj postoj. Skutočný charakter sa ukazuje nielen v dňoch pokoja, ale v momentoch, keď nás skúša cudzia zloba, krivda či nepochopenie.

Ovocie, ktoré dozrieva pod tlakom, je rôzne: pokoj, dôstojnosť, rozlišovanie, sebaúcta a rešpekt.

Ovocie pokoja sa zrodí, keď nereaguješ impulzívne, necháš prach usadiť a odpovedáš s odstupom.

Ovocie dôstojnosti dozrieva, keď odmietneš klesnúť na úroveň tieňa a zachováš svoju energetickú architektúru.

Ovocie rozlišovania ti umožní vidieť, čo si zaslúži odpoveď a čo nechať ticho. Ovocie sebaúcty sa rodí vždy, keď zostávaš verná sebe.

A ovocie rešpektu, aj z odstupu, učí, že niektoré vzťahy sú najčistejšie, keď medzi nimi ostane priestor.

Pod tlakom je ľahké zlyhať. Preto je dôležité vedieť, čo robiť a čo nie.

Nevydávať sa horkým plodom späť, nevpúšťať cudzie tiene do svojich koreňov a nevylievať napätie tam, kde nie je jeho pôvod. Nepotrebujeme obetovať dôstojnosť v boji o „pravdu“ a nemali by sme zatvrdnúť, pretože tvrdé drevo sa láme ľahšie než to živé.

Naopak, pestuj pokoj, umenie rozlišovať, hranice bez hnevu a sebaúctu ako svoje korene. Buď mäkká, ale pevná; malé kroky menia veľké smerovanie. Sleduj svoje ovocie, nie cudzie tiene. To, kým sa stávaš pod tlakom, je celý tvoj príbeh.

O ženskosti v časoch kameňov: jemnosť nie je slabosť. Slovo „nie“ môže byť rovnako ženské ako úsmev.

Odmietnutie nie je vzdor, ale je je sebahodnotou. Aj jemná žena vie, kedy vziať meč, nie aby útočila, ale aby chránila hranice, a predsa zostáva starostlivá, nežná a prítomná. Jemnosť nie je protiklad sily, je jej dôsledkom.

Nie všetci, ktorí vstúpia do tvojej záhrady, prichádzajú s kameňom. Niektorí prichádzajú s tichým porozumením. Tí, ktorí ťa vidia bez potreby vlastniť, nepotrebujú, aby si sa „strojila do požadovanej pózy“. Stačí im pravdivá prítomnosť. Takýchto ľudí si chráň, ale nasilu ich nedrž.

„Nech tlak sveta posilní moje korene.
Nech moje ovocie zostane čisté.
Nech si vážim tých, ktorí zostanú 
a púšťam tých, ktorí prišli iba hádzať kamene.“

Muži a chlapci, ktorí ešte nedozreli (neintegrovaná anima)

Nie každý muž, ktorého stretneš, má v sebe pokojné ovocie. Niektorí sú ako hurikán uprostred záhrady, ešte sa učia spracovať vlastnú ženskú stránku a často hádžu kamene tam, kde si myslia, že nie sú.

Muž s neintegrovanou animou ešte nemá vedome spracované vnútorné ženské kvality ako sú citlivosť, empatia, schopnosť prijať ženský pohľad.

Niekedy ho vnútorné strachy, neistoty a potreba kontroly vedú k posudzovaniu, manipulácii alebo hádzaniu projekcií. Nie je to o tebe. To len jeho správanie odráža jeho vlastný nevyrovnaný svet.

Ako ho spoznáš?

Pozoruj malé signály: kritiku, citové vydieranie, projekcie a súťaživé porovnávanie.

Napríklad: „Ty si príliš sebestačná, mala by si byť nežná.“

Alebo: „Ak ma miluješ, urobíš to pre mňa.“

Jeho strach z vlastnej nedostatočnosti sa môže prejavovať tým, že hodnotí tvoju nezávislosť alebo emócie.

V priateľstve môže neustále pripomínať, že vie viac, alebo že by si mala robiť veci jeho spôsobom. Vo vzťahu používa výčitky alebo stiahnutie pozornosti. V práci kritizuje tvoju iniciatívu a odmieta spätnú väzbu. Na sociálnych sieťach skúša presviedčať alebo hodnotiť, čo je „správne“ pre teba alebo ženy všeobecne.

Prirovnajme jeho myseľ k hurikánu

Predstav si, že stojíš vedľa hurikánu. Jeho vnútorné napätie sa roztočí a hádže kamene všade navôkol. Kamene sú projekcie, citové vydieranie, posudzovanie. Listy sú kritika alebo súťaživé komentáre.

Ty stojíš pevne vo svojom pokoji, zbieraš svoje ovocie a hurikán ti nemôže ublížiť.

Prečo vzniká neintegrovaná anima?

Korene stromu nenašli dostatok vody a slnečného svetla. Výsledkom je odmietnutie citlivosti a ženských kvalít v detstve. Vetvy sa chránia ostňami, ktoré sú strachy, obrany, potreba kontroly.

Bez slnečných lúčov, lásky, pochopenia a jemnosti sa vnútorná ženská časť neintegrovala. Strom zostáva uzavretý, vetvy ostré, hurikán častý.

Strom s ostňami môže zraňovať okolie, aj keď trpí sám. To, čo vidíš, je odraz jeho vnútra, nie tvoja hodnota.

A preto si pamätaj:

„Jeho hurikán a ostne sú jeho proces. Ty zostaň ukotvená a zbieraj svoje ovocie.“

Pod búrkami, ktoré nevidí nik, dozrievajú najvzácnejšie plody.
A tie, ktoré si pestuješ ty: pokoj, rozlišovanie, hranice, sebaúcta
sú ovocím, ktorého sa tma nedotýka.

Nech tvoje kroky zostávajú pevné,
nech tvoje korene zostávajú čisté
a nech tvoje ovocie kráča pred tebou ako posolstvo:

„Takto vyzerá človek, ktorý sa nenechal zlomiť.“

Zdroj obrázkov: Canva / generované pomocou vizuálneho konceptu