Bhakti vyjadruje cestu láskyplnej oddanosti k Bohu alebo božstvu, ktorá má viesť k spáse alebo nirváne. Bhakti pochádza zo sanskrtského koreňového slova bhaj, čo znamená „zbožňovať alebo uctievať Boha“. Bhakti joga je teda jednou z ciest, ktorá nás približuje k Bohu a teda k našej podstate.

Kto som? Kto sme?

Od malička som patrila k veľmi zvedavým deťom. Rozprávať som sa naučila skoro, a zhruba vo dvoch rokoch už dobre vedela vysloviť aj ťažké spoluhlásky. V škôlke sa mi nie vždy páčilo, pretože som sa tam nudila. Schovávala som sa na miestach, kde ma niekedy iné deti nemohli nájsť a podarilo sa mi odtiaľ aj niekoľkokrát ujsť. Z týchto momentov si niektoré pamätám tak presne, akoby sa odohrali včera, pretože mám s nimi spojené silné emócie.

Keď som sa v dospelosti dostala k duchovnej literatúre, v mysli sa mi vybavil aj moment, keď som zažila niečo veľmi zvláštne.

Pamätám si, ako som sedela v obývacej miestnosti, kde boli aj moji rodičia. V tom období som už navštevovala základnú školu. Ako som tam tak s nimi sedela pri sledovaní a počúvaní televízie, neviem prečo ma napadli otázky: „Kto som?“ „Prečo mám práve tento hlas?“ „A prečo som práve tu?“

Spomínam si na to preto, lebo potom nasledovala zase známa silná emócia. Všetko akoby v tom momente začalo utíchať. Pokúšala som sa sústrediť na seba, niečo vysloviť a vnímať zvuk svojho hlasu. Znel mi zvláštne. Zdalo sa mi, akoby sa úplne zostril tento okamih i predmety okolo mňa. Na počudovanie sa však hlas mojich rodičov začal strácať kdesi v diaľke, až som sa preľakla. 

Potom preľaknutí sa všetko vrátilo do normálu, a aj keď som sa ten pocit pokúšala navodiť znovu, už sa mi to nepodarilo. Môj život sa však začal uberať týmto smerom. Hľadaním toho - Kto som.

Byť či nebyť? Alebo biť či nebiť?

Verím, že je nás veľa takých, ktorí si prežijú ťažšie detstvo. A to už ani nespomínam deti, ktoré vyrastajú vo veľmi krutých podmienkach. Cieľom tohto príspevku nie je zo seba robiť martýra, či nechať sa ľutovať, pretože napriek všetkému v čom človek vyrastá, vždy si istým spôsobom vie zvoliť cestu. Ja v to teda verím!

„Nenesiete vinu za to, čo sa vám stalo v minulosti, ale je vašou zodpovednosťou pohnúť sa vpred. Nikto iný to za vás neurobí.“

Mel Robbins

Vo svojom detstve som sa vďaka svojej všímavosti dostala do bodu, keď som si uvedomila, že s niektorým konaním svojich rodičov nesúhlasím. A presne si pamätám aj na momenty svojej samoty, keď som sama sebe povedala:

„Ja to takto nechcem, a nebudem taká nevšímavá ani k svojim deťom“.

Často som sa na nich hnevala, že ma kárajú aj za veci, za ktoré by ma nemali. Videla som v tom nespravodlivosť. Pretože ak z vašej detskej duše viete, že nerobíte naozaj nič zlé a niekto vás vyhreší aj za pravdovravnosť, jednoducho tomu nerozumiete.

Ako príklad uvediem jednu úsmevnú spomienku.

Moja mamka potrebovala navštíviť okresný úrad a povybavovať nejaké veci. Mala som vtedy asi štyri roky. Práve ma vzala zo škôlky a išli sme na úrad spolu. Pamätám si ako tam sedela jedna pani úradníčka - zmaľovaná ako veľkonočné vajce. Až som sa preľakla. Keď sme odchádzali, s detským hláskom a so slzami na krajíčku som jej povedala, že vyzerá ako strašidlo.

Mamu to veľmi zahanbilo a za dverami mi povedala, že sa to nesmie hovoriť. A odvtedy som svet dospelých nechápala. Veď je to veľmi čudné. Prečo sa nesmie hovoriť pravda?

Otec sa za moju priamosť na mňa často veľmi hneval. Pretože som vďaka svoje výrečnosti hovorila a podala veci ako dospelí. Myslel si, že ma to niekto učí. Nahneval sa preto niekedy aj na moju mamu. Hoci v tom bola nevinne. Až časom si všimli, že som jednoducho „vnímavá“ a vidím aj veci, ktoré oni nie. Často sme si preto nerozumeli. Otec ma preto nepekne trestal tak, že ma buď zbil, alebo ignoroval.

Dodnes naozaj neviem, či sa vtedy viac hnevali jeden na druhého alebo na mňa, ja ich však chápem. Nemali to ľahké ani oni ani ja. Robili čo mohli.

A aby som ich nevykresľovala iba v zlom svetle, pokúsila som sa od nich „vziať“ si tie vlastnosti, ktoré som pokladala za dobré. Veď k tomu kým som, prispeli istým spôsobom aj oni.

Dnes ma aj moji rodičia vnímajú inak. Ja som sa "svoje vnímanie" naučila vysvetliť ľuďom iným spôsobom. Často pri tom používam humor, ktorý nezraňuje, alebo zdravú mieru sarkazmu.

Pri poslednej návšteve u nás doma som mala pekný rozhovor so svojim otcom. Prekvapil ma albumom, v ktorom mal uložené veci od momentu, keď som sa narodila.

„Vieš Majka“, prihovoril sa mi. „Ty si bola vždy taká nezbednica. Na prvý pohľad by človek povedal, že si ešte dieťa, ktoré o svete nič nevie. Lenže, keď sme začali nad tvojimi poznámkami uvažovať, dostala si nás často do rozpakov.“

Odlišovanie zlého od dobrého

Ak vás rodič ako dieťa potrestá za niečo naozaj zlé, je to výchova. Ak vás však potrestá za niečo, čo vám nevysvetlí a vy tomu nerozumiete, dosť sa vás to dotkne.

Môžu sa stať dve veci. Niektoré deti, ktoré zažili traumatizujúce detstvo sa stávajú tými, ktorí začnú dávať rany iným. Potom sú deti, ktoré to urobia tak, že sa otočia úplne iným smerom.

Jednoducho s tým bojujú tak, že sa voči rodičom uzavrú. Skrátka ich dôvera v rodičov je nalomená a začnú z nich namiesto videnia autority mať strach. A to sa stalo aj mne. Ja som však konať zlo iným nemienila! 

Našla som si náhradu, bezpečie, miesto, kde som sa cítila milovaná a kde ma nikto nespravodlivo neodsudzoval. Tou cestou som sa vybrala sama. A prečo?

Niektoré cesty, a najmä tie do seba si musí človek prejsť sám. 

Ľudia sa totiž často spoliehajú na kolektívny úsudok iných, aby oddelili hodnotné veci od nezmyslov. Lenže to, čo majorita často pokladá za správne, nie je vždy správne a naopak. Hovorí sa tomu nevedomá zaujatosť.

Nevedomá zaujatosť je termín vyjadrujúci predsudok alebo stereotyp, ktorí majú jednotlivci o určitých skupinách ľudí či jedincoch, odlišujúcich sa od iných. Tieto predsudky môžu existovať voči ľuďom rôznych rás, etnických skupín, rodových identít, sexuálnej orientácie, fyzických schopností a podobne.

Predsudky sa často rozvíjajú v ranom detstve, keď si deti začínajú vytvárať domnienky založené na osobných skúsenostiach. Stereotypy môžu dostávať aj od rodičov, vzdelávacích systémov a iných kultúrnych inštitúcií, ako aj od populárnych foriem médií, ako sú knihy, filmy a televízia. Výsledkom je, že nevedomé predsudky sa môžu vytvárať počas mnohých rokov, pričom zostávajú neodhalené. A je preto na vás ako spoznáte a prežijete pravdu vy.

"Myslieť je ťažké, preto nechajte stádo vyniesť súd!“

C.G.Jung

Ako som sa dostala k Bhakti joge?

Na to, aby sme dokázali počuť svoj vnútorný hlas, potrebujeme sa naučiť dokázať odpojiť od tých okolo nás. Pestovanie lásky a pochopenia k tomu, ako na nás iní reagujú chce čas a trpezlivosť. Naučiť sa rozlíšiť dobré prostredie od škodlivého vyžaduje všímavosť, vybudovanie si seba rešpektu a napokon i odvahu sa vybrať vpred za tým, čo je pre nás správne.

Ak si v srdci pestujeme lásku, dôveru v seba a vo svoje schopnosti, dokážeme aj nemožné. Bhakti je práve takáto cesta. Nie je to len slepá zamilovanosť v niečo imaginárne. Je to láska k našej podstate. Je už len na vás aký typ vykreslenia „Boha“ je vám blízky.

Ak je to niečo v čo naozaj veríte a cítite, kráčajte tam. Podľa môjho názoru aj tak všetky náboženstvá zachytávajú podstatu jedného a toho istého. Či už si prečítate nádherné výroky z Koránu, veríte v Ježiša, učenie Budhu, alebo vykresleniu mužskej a ženskej podstaty hinduizmu, všetko vás dokáže naviesť iba k sebe samému a k pochopeniu kým naozaj ste.

Treba len vedieť čítať medzi riadkami, a pokúsiť sa žiť svoj život podľa svojich hodnôt. Ísť si za tým čomu veríte a milujete, chce predsa len istú dávku guráže. No ak vás i tie najhoršie a najťažšie momenty dostanú na kolená, a vy z cesty nezídete, priblížili ste sa k Bohu.

Ani ten najvzácnejší diamant nebol od počiatku diamantom. Diamanty pozostávajú z miliárd atómov uhlíka a formujú sa niekoľko biliónov rokov, hlboko pod zemským povrchom.  Čiže istým spôsobom máte šťastie, ak ste v živote zakúsili pád na úplné dno. Diamant v jeho žiarivej podobe je konečným produktom z kameňa, ktorý sa dobre zachoval pod vysokým tlakom a teplotou.

A aby ste odrážali svetlo čo najlepšie, musíte byť ochotní sa nechať obrúsiť.

A čo dodať k našej odlišnosti?

"Diamanty sa tvoria pod tlakom" A chlebové cesto kysne, keď ho necháte odpočívať. To, čo je pre vás motivujúce, môže iného ochromiť“

Autor neznámy

A tak je to aj o pochopení rozmanitosti ciest a jedinečnosti ľudskej bytosti.