Ako dospievajúce dievča som často snívala o osudovom stretnutí s jedinečnou láskou - partnerom. Keď som potom stretla tú svoju „prvú lásku“ naučilo ma to aké to je, keď vás niekto vníma ako nadprirodzenú bytosť.

Zamilovaná osoba vás vidí tak, ako sa ani vy sami ešte nevnímate a zdá sa vám, že ste zrazu dostali krídla. Váš pohľad na samých seba sa pozitívne mení. Hovoríte si, že je v tom snáď ukrytá nejaká mágia!

Potom sa vám však do života pripletú ľudia, alebo situácie, keď sa na seba začnete pozerať viac kriticky ako pozitívne a ten pocit, ako ste sa vnímali s inou osobou sa začne vytrácať. A myslím, že o pozitívne vnímanie samých seba by sme sa nikdy nemali nechať okradnúť!

Na potrebu poznania svoje celistvosti už narážal aj C. G Jung. Individuácia je v Jungovej psychológii chápaná ako proces integrácie vedomých a nevedomých aspektov JA s cieľom dosiahnuť celistvosť, stav plnšieho bytia so sebou samým.

„Individuácia neizoluje, ale spája“

Carl Jung

Láska, ktorú hľadáme, by mala v prvom rade začať láskou - ako cestou k sebe. Je to cesta spoznania svojich predností aj slabostí, svojho svetla i temnoty.

Táto cesta sa začína hľadaním a formovaním nášho skutočného ja.

Kým svoje JA neobjavíme a nestaneme sa celistvými, budeme si do života priťahovať ľudí, ktorí na nás budú „milovať“ iba určité časti.

V angličtine existuje jeden pekný výraz, volá sa to „ The idea of you“ (myšlienka - predstava o vás)

Keď niekto miluje „predstavu o vás“, znamená to, že ho k vám priťahuje iba tá verzia, ktorú si o vás vytvoril vo svoje fantázii. Tento druh lásky sa nezakladá na ocenení vášho skutočného ja, ku ktorému patria aj vaše nedostatky.

Môžeme to nazvať aj akýmsi druhom nevyzretej a zaslepenej lásky.

Takto zidealizovaný obraz môže byť síce postavený na vašich silných stránkach alebo na určitých charakterových rysoch, ktoré vyžarujete, ale nie vždy dokáže odrážať celý obraz toho, kým naozaj ste.

Keď sa lepšie pozrieme naokolo, každý niečo hľadá. Uznanie, lásku, pochopenie atď. a keď niektorí nevedia ako to všetko nájsť, snažia sa učiť a odpozorovať správanie od tých, ktorým sa to dostáva – teda aspoň naoko.

Sociálne siete sú dobrým príkladom ako sa to všetko dá naučiť nesprávnym spôsobom.

„Keď budem vyzerať ako on/ona budem zaujímavejší“

„Keď sa budem správať tak, ako môj idol – iste sa mi dostane viac uznania“

„Keď si kúpim podobné veci, určite budem populárnejší“

Pravda je však taká, že to stále nie ste VY!

VY len niekoho napodobňujete. Okrem toho, že to vyzerá neprirodzene, kopírovaním druhého sa okrádate nielen o možnosť, ako prejaviť svoju jedinečnosť ale aj možnosť ako nájsť svoju identitu.

Ľudia, ktorí vás neprijmú

Ruku na srdce. Koľkí z nás sa v živote snažili zaujať a dostať uznanie od niekoho, kto sa nám páčil? A koľkí z nás pritom neraz popreli samých seba, urobili zo seba niekoho kým nie sme. Poznám aj takých, ktorí dokázali pri naháňaní sa za „ideou niekoho“ zaprieť aj kamarátstva, či uchýliť sa k podlému jednaniu.

A keď sa tá „predstava o niekom“ rozplynula, tak sa potom ťažko naprávali rozbité kamarátstva či slová, ktoré bolo ťažké vziať späť.

A to všetko iba kvôli osobe, o ktorej pozornosť ste „bojovali“.

Sociálne siete nám v dnešnej dobe dokážu ponúknuť veľmi skreslený výraz o osobách, ktoré si dnes najmä mládež volí za vzory, vhodné k obdivu.

Avšak kopírovanie a vytváranie si zidealizovanej verzie nielen iných, ale i seba samých nás iba odďaľuje od toho, po čom v skutočnosti naša duša aj srdce prahne. A to je cesta k sebe a cesta k pravde.

Keď dokážete akceptovať samých seba, prestanete naháňať tých, ktorí vás nedokážu akceptovať vo vašej celistvosti.

Ľudia, ktorí vás prijmú iba na základe „určitých preferencií“ vám nemôžu ponúknuť nič dlhodobejšie. Nie len na profesionálnej úrovni ale i vo vzťahu.

Prečo?

Keď niekto odmietne vašu celistvosť, je dobré si uvedomiť, že to vypovedá viac o ňom ako o vás.

Hoci je odmietnutie bolestivou skúsenosťou, stáva sa zároveň príležitosťou pre učenie a rast.

Ako?

Vďaka odmietnutiu zistíte, že čo sa môže zo začiatku javiť ako neúspech alebo zatvorenie dverí, býva v skutočnosti postrčením k inej a často lepšej ceste životom.

„Individuácia je možná iba s ľuďmi, prostredníctvom ľudí. Musíte si uvedomiť, že ste článkom v reťazi, že nie ste elektrón zavesený niekde vo vesmíre alebo bezcieľne unášaný vesmírom.“

C.G Jung

Spoznanie a prijatie samých seba

Spoznanie a prijatie svojich slabostí vo vzťahu je kľúčové pre jeho vývoj a stabilitu. Naše slabosti sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi. Ak ich prijmeme a dokážeme na nich pracovať, tým skôr sa vieme dopracovať k nejakému úspechu a uspokojeniu.

Okrem toho človek, ktorý vás prijme vo vašej celistvosti vám vlastne ponúka pocit prijatia a potvrdenia, vďaka čomu sa môžete pohodlne prejaviť a cítiť samými sebou.

Vďaka tomu spoznáte nielen to, akých ľudí máte okolo seba, ale aj to, ako im na vás záleží.

"Myslenie je ťažké, preto väčšina ľudí súdi"

C.G Jung

Ľudia, ktorí rýchlo súdia bez hodnotenia alebo aby zvážili možnosť nedorozumenia, nie sú hodní vášho času.

Prečo?

Keďže si nenašli „čas“ aby vás spoznali,  pravdepodobne si nenájdu čas ani na iné veci s vami. Takže by to bola vaša strata času.

Ak sa teda na nič nehráme, dokážeme sa slobodne prejaviť vo svojej autentickosti a pritiahnuť k sebe ľudí, ktorí majú podobné skúsenosti i záujmy.

A na kompatibilite vo vzťahoch záleží!

Kompatibilita je vo vzťahoch veľmi dôležitá, pretože tvorí pevný základ pre dlhodobé šťastie a úspech. Nejde len o zdieľanie vkusu pre rovnaké veci, ale aj o zdieľanie podobných hodnôt a skúseností, či spôsob ako riešiť prípadné nedorozumenia.

„Priťahuješ si správne veci vtedy, keď máš poňatia kým si“

Amy Poehler

„Lásku nenájdeme v niekom inom, ale v nás samých; jednoducho ju prebudíme. Ale aby sme to dosiahli, potrebujeme toho druhého. Vesmír má zmysel iba vtedy, keď máme niekoho, s kým môžeme zdieľať svoje pocity.“

Paulo Coelho

„Účelom vzťahu nie je mať niekoho, kto by nás mohol dopĺňať, ale mať niekoho, s kým by sme mohli zdieľať svoju úplnosť.“

 Neale Donald Walsch

Jungov koncept celistvosti nás vyzýva prijať sa kompletne a integrovať vedomé aj nevedomé aspekty nás samých. Vydaním sa na cestu individualizácie sa učíme tomu, ako prijať samých seba, a ako zo svojich strachov a tieňov osobne rásť.

Cesta k celistvosti si vyžaduje odvahu, sebareflexiu a otvorenosť k skúmaniu hlbín našej psychiky. Keď integrujeme svoje tiene a zosúladíme sa s naším autentickým ja, napájame sa na prameň nášho potenciálu, čo vedie k zmysluplnejšiemu a naplňujúcejšiemu životu.

Zdroj obrázkov: Canva

Zdroj: https://www.thesap.org.uk/articles-on-jungian-psychology-2/about-analysis-and-therapy/individuation/

Zdroj: https://scottjeffrey.com/individuation-process/