Od detstva ma fascinovala príroda. Vždy, keď to počasie dovolilo, trávila som čas vonku. Otec ma občas pri jeho dobrej nálade brával zbierať huby. Les, jeho ticho, vôňa a tajomno ma magicky priťahovali. Len čo som objavila nejakú zrúcaninu, či skrytý podzemný vchod, musela som ho prebádať. V lese som cítila akýsi pocit ochrany, očistu, niečo ma tam lákalo.

Keď prechádzam lesom aj dnes, rada počúvam šum lístia v korunách. Znie to ako našepkávanie, volanie, pripomínanie. Určite poznáte ten pocit, keď stúpite na suchú vetvu a ona zapraská. Ten zvuk sa zrazu ozve celým lesom ako vo vákuu. Bývajú chvíle, keď sa pri tomto zvuku akoby ocitnem v úplne inom svete či dimenzii.

Spomienky z lesa mi v hlave začali vyskakovať ako prvé, aj keď som pred rokmi začínala s meditáciou.

Ak sa dokážete dostať do hlbokej meditácie, spomalí sa vám dych a myšlienky sa vytratia. Vnímate iba tlkot svojho srdca a za zavretými očami sa vám niekedy začnú vynárať zahmlené obrazy, akoby záblesky z nejakých skrytých spomienok. Ibaže tieto spomienky sú akoby z inej doby. Všetky tie záblesky niekedy zosilnejú tak, že sa ocitnete uprostred nejakého diania a vidíte aj detaily predmetov, symboly alebo tváre. 

Takéto druhy spomienok sú umocnené zvláštnymi pocitmi a po prebratí z meditácie vo vás ešte dlho rezonujú. Vo mne tieto stavy vyvolali vôľu hľadať informácie o tom, čo mi v týchto momentoch našepkávalo srdce aj hlava. Stalo sa mi totiž aj to, že som počas meditácií akoby počula konkrétne slovo alebo indíciu na čo sa sústrediť. 

K jednej takej indícii patrili aj Kelti a Druidi, a vďaka nim ma to ťahalo do Írska. V Írsku som síce strávila len pár dní, ale neskutočne ma uchvátilo. Z prehliadky Dublinu som sa presunula do blízkeho prímorského mestečka Dalkey, kde som mala zvláštny zážitok, na ktorý spomínam dodnes! Najlepšie na tom je, že Dalkey som nenavštívila náhodou. Zapadol do môjho plánu ešte pred príchodom do Írska po jednej z meditácií.

v uliciach Dublinu

V Írsku som zažila déjà-vu

Históriu Dalkey nebudem podrobne rozpisovať. Ak máte záujem, ľahko si o ňom nájdete informácie. Ak ste ho ešte nenavštívili, tak vám to môžem odporučiť, lebo je to veľmi pekné miesto. Je domovom aj niektorých známych osobností, ako je napríklad írsky spevák Bono alebo ezoterická speváčka Enya. 

Uličky sú popretkávané malebnými obchodíkmi a reštauráciami, kde dostanete ochutnať skvelé dary mora. Nachádza sa tu aj niekoľko pekných zámočkov. Počas pracovného týždňa môžete na ulici uvidieť školákov v pekných uniformách ako z kníh Harryho Pottera. Tie decká tam chodia ešte aj do rozprávkovej školy, ktorá sa volá Loreto Abbey!

Počas prechádzky po Dalkey svietilo celú dobu slnko, takže bolo možné si sadnúť vonku a vyhrievať sa, inak v Írsku prevažne prší alebo je zamračené. Vďaka tomu je tam však príroda krásne zelená, a pohľad na ňu neskutočne ukľudňujúci.

Našla som si teda jedno miestečko medzi domami s výhľadom na more, a ako to už u mňa zvykom býva, zvalila som sa na skalu trčiacu z pod zeme. 

Hneď ako som sa vystrela na ten sivý kameň a zahľadela sa do oblohy, ovládol ma zvláštny pocit. Akoby som tu už bola, a to presne tu na tomto mieste. Tým pocitom sa to však neskončilo. Niečo ma zovrelo zvnútra a pustili sa mi z očí slzy ako hrachy. Sedela som tam úplne ohromená a nevedela nájsť odpoveď, čo sa to vo mne deje. Akoby som zrazu stratila pojem o čase. Práve tu a teraz!

Moja cesta pokračovala do Galway - Salthill, obzrela som si nádherné Cliffs of Moher (Moherské útesy). Lákajú svojou majestátnosťou a tajomnom. Každý náraz vĺn o skalnaté útesy rozpráva pradávny príbeh Vikingov a ich bitiek. Íri sú na svoju históriu a írsky temperament hrdí.

Mala som možnosť zažiť ich temperament pri prespávaní v hoteli v Limericku. Mladý pár sa celú noc vzájomne vymkýňal na chodbe, rozchádzal a dával znovu dohromady. Popritom sa posilňoval pitím alkoholu z automatu. Namiesto šepkaniu lesa som celú noc počúvala: " Open the fu****g door please"...  z izby oproti.

Nuž, aj taký zážitok sa počíta :D Ubytovanie a večera boli ráno nezaúčtované ako ospravedlnenie hotela.

Z Írska som odchádzala s pocitom, že som si odniesla nejaké posolstvo. Zavládol vo mne akýsi vnútorný pokoj, a zvedavosť ma doviedla k ďalším informáciám. Môj vnútorný kompas začal fungovať na plné obrátky a priviedol mi do života niekoľko zmien.

Tajomná cesta Druidov

Slovo „druid“ pochádza z latinského „druidae“ az galského „druides“. Tiež sa predpokladá, že pochádza z keltskej zlúčeniny "dru-wid" - "dru" (strom) a "wid" (vedieť), čo odráža dôležitosť stromov v keltskej spiritualite a symboloch. Staroírska forma bola „drui“ a v modernej írčine a galčine je slovo „draoi“ alebo „druadh“ (kúzelník, čarodejník).

Druidi, alebo druidizmus, bolo pohanské duchovné učenie, ktoré slúžilo na dosiahnutie harmónie, úcty a duchovného spojenia medzi ľuďmi a mágiou prírody. Zatiaľ čo druidi figurovali na poprednom mieste v mnohých stredovekých škótskych a írskych zdrojoch, existovali aj waleskí druidi.

V súčasnej dobe slovo „druid“ vyvoláva myšlienky na mágiu, čarodejníctvo a spiritualizmus, avšak v staroveku bola definícia Druida oveľa širšia.

Kandidáti na zasvätenie sa museli preplaziť do jaskýň, aby sa znovuzrodili vo svetle dňa. Táto téma smrti a znovuzrodenia zostáva pokračujúcim vláknom v duchovnej praxi druidov počas storočí.

Počas doby železnej tvorili druidi vyššiu vzdelanostnú vrstvu keltskej spoločnosti vrátane básnikov, lekárov a duchovných vodcov. Dedičstvo tejto poslednej skupiny je najtrvalejšie a najzáhadnejšie. Druidi verili v reinkarnáciu, v silu symbolov a elementov. 

Ak sa prejdete po Írsku, uvidíte pamätníky s keltskými krížmi. 

Keltský kríž v Dubline

Keltský kríž má okolo priesečníka kruh, a hoci má viacero významov, spoločný význam, ktorý sa s ním spája ako s pohanským symbolom je, že predstavuje štyri živly – oheň, vodu, zem a vzduch. Symbol poukazuje na to, že tieto prvky musia koexistovať, aby sa zachovala rovnováha prírody.

Symbol tiež predstavuje štyri smery na kompase, štyri ročné obdobia a štyri časti dňa. Kruh znamená kontinuitu a to, ako musia byť prítomné všetky štyri ramená kríža, aby existovala kontinuita, takže cyklus prírody sa neustále opakuje, aby udržiaval Zem v rovnováhe.

"Pochopenie prírodného sveta a toho, čo je v ňom, je zdrojom nielen veľkej zvedavosti, ale aj veľkého naplnenia."

 David Attenborough

Ak by ste sa o Druidoch chceli dozvedieť niečo viac, prikladám túto skvelú, hodnotnú knižku!

Čo nám našepkáva príroda a naša prirodzenosť

Podľa Freuda je podvedomie človeka formované jeho vzťahmi s určitými ľuďmi v jeho živote.  Organizované náboženstvo, podobne ako štát a kultúra, funguje ako kolektívne superego, ktoré kontroluje a potláča ľudskú túžbu byť sám sebou. Tento pojem kolektívneho superega riešil tiež Carl Gustav Jung.

Po vlnách pandémie, strachu, stresu a následnej vojny u našich susedov na Ukraine, spolu s neúctou k prírode a klimatickým zmenám sa ľudstvo potrebuje uzemniť a priblížiť sa k tomu, čo je nám vzácne a najdôležitejšie. Sme to my, naše vzťahy a naša planéta. Pre niektorých môže byť ťažké cítiť sa vyrovnaný, cítiť bezpečie a nemať strach čo prinesie nasledujúca hodina alebo deň.

Kolektívne myslenie je spôsob, ako komplexne pochopiť tieto problémy a nájsť lepšie spôsoby, ako ich riešiť. Kolektívne myslenie je teda nástrojom, ktorý nám pomáha dosiahnuť transformačné zmeny pre spravodlivú a udržateľnú budúcnosť.

Viete o tom, že každý z nás má moc zmeniť svet k lepšiemu? Každý z nás dokáže urobiť skutočný rozdiel spôsobom, ktorý si možno ani neuvedomuje!

Všetci sme totiž neoddeliteľnou súčasťou celej existencie.

Kolektívne vedomie preniká všetkými bytosťami a ovplyvňuje naše postoje, pocity a správanie. Každý náš akt ľudskosti, vzájomnej lásky, odpúšťania a úcte k prírode sa nám vráti. Pomáhame tak planéte a nám všetkým opäť nastaviť rovnováhu. Tak prečo sa o to nepokúsiť?

„Láska a súcit sú nevyhnutnosťou, nie luxusom. Bez nich ľudstvo nemôže prežiť." 

Dalai lama  

"Ľudstvo je oceán; ak je pár kvapiek oceánu špinavých, oceán sa neznečistí.“  

Mahátma Gándhí

"Ty musíš byť tou zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete"

Mahátma Gándhí