Pod hladinou vedomia
Čo má oceán spoločné s kolektívnym nevedomím?
Tiež radi trávite čas pri oceáne? Upokojuje vás jeho farba, šum a plávanie v morskej vode?
Pri plávaní v mori telo absorbuje cez pokožku potrebné minerály. Morská voda zlepšuje stav pokožky, zápaly a infekcie. Soľ obsiahnutá v morskej vode je prirodzene antibakteriálna. Čas strávený v oceáne teda pomáha liečiť škrabance, rezné rany, vredy alebo podráždenia pokožky.
Morská voda detoxikuje. Pomáha odstraňovať nečistoty z tela, čím brzdí rast baktérií a množeniu kožných infekcií. Okrem toho po plávaní v mori lepšie zaspíte. Už len samotný čas strávený v oceáne veľmi napomáha liečeniu psychických problémov akými sú depresia a úzkosť.
Pobyt vo vode okrem toho umožňuje mozgu a zmyslom odpočívať od nadmernej stimulácie. Čo je v dnešnej dobe plnej vzruchov naozaj veľmi prínosné. Zvuky a farba oceánu upokojujú. Mozog je v týchto stavoch viac zameraný na jednoduché uvedomenie a prítomnosť. Po takomto myšlienkovom „resete“ vzniká priestor pre kreativitu a tvorivosť.
Sila oceánu a aj jeho posolstvo však zachádzajú oveľa ďalej. A ak v sebe nájdete odvahu ponoriť sa do jeho hlbín, môže vás sprevádzať na vašej spirituálnej ceste.
Oceán a kolektívne nevedomie
Kolektívne nevedomie, niekedy označované ako „objektívna psychika“, odkazuje na myšlienku, že časť najhlbšej nevedomej mysle je geneticky zdedená a nie je formovaná osobnou skúsenosťou. Tento pojem pôvodne definoval psychoanalytik Carl Gustav Jung.
Jung veril, že kolektívne nevedomie je zodpovedné za množstvo hlboko zakorenených presvedčení a inštinktov, ako je spiritualita, sexuálne správanie a inštinkty života a smrti.
Podľa Junga je kolektívne nevedomie tvorené súborom vedomostí a obrazov, s ktorými sa každý človek narodí a je zdieľaný všetkými ľudskými bytosťami vďaka skúsenostiam predkov.
Hoci ľudia nemusia vedieť, aké myšlienky a obrazy sú v ich kolektívnom nevedomí, predpokladá sa, že vo chvíľach krízy sa naša psyché do neho dokáže „ponoriť“.
„More je symbolom kolektívneho nevedomia, pretože pod jeho odrazovým povrchom sa skrývajú neprebádané hlbiny. More je obľúbeným miestom zrodu vízií“
C. G. Jung
Jung veril, že kolektívne nevedomie je vyjadrené prostredníctvom univerzálnych archetypov. Archetypy sú znaky, symboly alebo vzorce myslenia či správania, ktoré sú zdedené od našich predkov.
Podľa neho tieto mytologické obrazy alebo kultúrne symboly nie sú statické alebo nemenné. Namiesto toho sa môže v ľubovoľnom čase prekrývať alebo kombinovať veľa rôznych archetypov. Medzi niektoré bežné archetypy, ktoré Jung navrhol na vysvetlenie podvedomia, patria:
Ja: Celá osobnosť; jadro celkovej psychiky
Persona: Maska, ktorú používame na ukrytie nášho vnútra pred vonkajším svetom
Tieň: Nemorálne a temné aspekty psychiky
Podvodník: Dieťa, ktoré hľadá sebauspokojenie, pričom je niekedy kruté a bezcitné
Múdry starec: Ja ako postava múdrosti alebo poznania. Napríklad mágovia a vážení učitelia, ktorí sa často objavujú v médiách či v marketingu, zobrazujú tento archetyp.
Hrdina: Vzniká skromným narodením, následne prekonáva zlo a smrť.
a nakoniec dva hlavné, univerzálne archetypy:
Anima: Symbolizuje ideálnu ženu, ktorá podnieti muža, aby sa zapojil do ženského správania.
Animus: Zdroj zmyslu a sily ženy, ktorý vytvára nepriateľstvo voči mužovi, ale zároveň zvyšuje sebapoznanie.
Jungove teórie kolektívneho nevedomia ponúkajú vysvetlenie, prečo sa ľudia v určitých chvíľach zachovajú tak ako sa zachovajú.
Výskumníci sa neustále snažia preskúmať chápanie kolektívneho nevedomia.
Jedným z príkladov je štúdia z roku 2022 publikovaná v Digital Geography and Society, ktorá skúma akú úlohu môže kolektívne nevedomie zohrávať v myšlienkach a správaní ľudí pri interakcii na platformách sociálnych médií.
Život pod hladinou oceánu
My ľudia sme veľmi podobný oceánu. Na povrchu premenliví, avšak to naozajstné čo je v nás sa skrýva hlboko pod hladinou. Chce to čas, pozorovanie a trpezlivosť spoznať hĺbku ľudskej bytosti. Na to, aby sme sa dokázali nahliadnuť do iných, treba mať guráž a naučiť sa nahliadnuť aj do seba. A tam v tej hĺbke často pochopíme, že je veľa toho, čo nás všetkých spája.
Niektorí však majú z hĺbky strach. I sám Jung podotkol, že i naše, často nevysvetliteľné fóbie pramenia z kolektívneho nevedomia. Strach z nepoznaného je v ľuďoch zakorenený od pradávna. Je podobný chvíľam, keď sme sa ako deti báli imaginárnej príšery pod posteľou. Ak ste však svoj strach dokázali prekonať, zasvietiť svetlo a pozrieť sa čo temnota ukrýva, mohli ste nájsť aj dávno zabudnuté predmety či celkom nič, čo by vás mohlo ohroziť.
„Rovnako ako samotné more, aj nevedomie poskytuje nekonečné a samo sa doplňujúce množstvo tvorov, bohatstvo, ktoré sa nedá pochopiť.“
C.G. Jung
Strach často zatemňuje myseľ, ochromí telo, dokáže stvoriť i preludy, ktoré neexistujú. Ak sa strachu postavíme, dokážeme sa veľa naučiť. Napríklad získame skúsenosti s niečím, čo nepoznáme. To nás zároveň posunie vpred k nášmu rastu. Každým kúskom, s ktorým porastieme sa stávame múdrejšími a lepšími. Spoznávame totiž lepšie samých seba i okolie, ktoré nás obklopuje.
Podobné je to aj s potápaním v mori, či oceáne. Strach nás pri potápaní nemôže ovládnuť, inak by to negatívne ovplyvnilo naše správanie ale i dýchanie. Pri dýchaní pod vodou je to inak ako vonku.
Potápanie je istou formou meditácie. Treba dýchať vedome, upokojiť sa a užívať si podmorský svet. Tam dolu je všetko ponorené do ticha. Počujete iba svoje nádychy a bubliny. Vznášate sa ponad koraly a zrazu sa pred vami otvorí úplne iný svet. Je to svet plný zákutí a tajomstiev. Tento svet takisto nie je statický. Vždy sa v ňom objaví niečo nové. Pri plávaní nad koralmi dávate ohromný pozor nielen preto, aby ste sa neporanili, ale aby ste nezničili tú dokonalú krásu.
Na pamiatku si beriem iba koraly, ktoré prirodzene vyplavilo more.
Ak sa už bavíme o symboloch a zhmotňovaní, zažila som zábavu s rybami, ktoré som tam objavila. Teda najmä s tým, ako sú pomenované. Dala som si tu námahu vyhľadať ich na internete.
Vagabond butterfly (túlavý motýľ) a Moorish idol (Maurský idol) - pásikavá rybka má telíčko podobné luku.
Podvodný vesmír fascinuje svojou obrovskou rozlohou, tiež tu nájdete i „hviezdy“ teda hviezdice.
Morská hviezdica a Black trigger (čierna spúšť)
Wallace J. Nichols PhD. je morský biológ, ktorý vykonal rozsiahly výskum jedinečnej schopnosti oceánov vyvolať u ľudí stav zvaný „modrá myseľ“.
"Oceán v nás vyvoláva stav úcty.‘ Emócia strachu a úžasu v nás vyvoláva pocity spojenia s niečím, čo nás presahuje. Je to pocit rozľahlosti sveta a toho, aký k nemu máme vzťah."
Keď zažijeme ten pocit úžasu, cítime hlbší pocit spojenia so sebou samým, so svetom okolo nás a s tými, s ktorými zdieľame daný okamih. Posúva nás z miesta „ja“ na miesto „my“.
Nie je náhoda, že mnohé z najromantickejších chvíľ života radi trávime pri mori. Tento zvláštny pocit spojenia, ktorý pochádza z oceánu zmierňuje ego, robí nás súcitnejšími, vďačnejšími a štedrejšími ľudskými bytosťami.
„Oceán je starší ako hory a je zaťažený spomienkami i snami času."
H.P. Lovecraft
Oceán treba ochraňovať! Je súčasťou nás a pripomienkou toho, že sme všetci prepojení. Tak ako to kolektívne nevedomie. Kolektívne nevedomie je ako obrovská zásoba vedomostí, ku ktorým máme všetci prístup. Jung veril, že sme všetci k tomuto zdroju pripojení a môžeme z neho čerpať, kedykoľvek je to potrebné.
Verím, že niektorí ľudia sa na kolektívne nevedomie vedia naladiť viac ako iní. O týchto ľuďoch sa hovorí, že sú nadaní vo vnímaní sveta a zároveň kreatívni. Dokážu preniknúť do kolektívneho nevedomia a využiť jeho silu na dosiahnutie veľkých vecí.
Tak ako plávanie pod hladinou, aj to nad hladinou má svoje čaro!
Okrem potápania je niekedy úžasné len tak voľne plávať, či vznášať sa na hladine a nechať veci plynúť bez zásahu.
Ak sa na veci potom pozriete z inej perspektívy, vyzerajú úplne inak.
„S každou kvapkou vody, ktorú vypijete, s každým nádychom ste v spojení s morom. Bez ohľadu na to, kde na Zemi žijete."
Sylvie Earle