Určite ste sa už stretli s výrazom ako je „empat“ alebo „senzibil“. Pri týchto pomenovaniach sa možno niektorým z vás v mysli vyjavia filmy s mysterióznou tematikou, kde vystupuje empat ako človek s nadprirodzenými schopnosťami. Kto to vlastne sú tí empati? A existujú vôbec medzi nami?

Empatickí ľudia skutočne existujú. Každý z nás je obdarený istou dávkou empatie. Teda aspoň by sme ju mali mať, pretože to je to, čo z nás robí ľudí. Schopnosť empatie je daná emocionálnou inteligenciou, o ktorej som písala v inom príspevku. A tá je veľmi nevyhnutná pri budovaní sociálnych vzťahov.

Na svete však existujú aj jedinci, ktorí sú obzvlášť citliví na emócie okolia a vnímanie problémov iných. Nazveme ich teda empatmi.

Schopnosť byť „empatom“ je daná vyšším levelom emocionálnej inteligencie, schopnosťou načúvať a vyjadriť spozorované či „vycítené“. Takáto schopnosť je teda v dnešnej dobe veľmi vzácnou, pretože ak si všimnete, dnes je veľmi jednoduché pozornosť ľudí odlákať. Okrem toho ľudia čoraz menej komunikujú tvárou v tvár a interakcia prostredníctvom technológií veľmi veľa skresľuje. Empat si napriek všetkému všíma a pozoruje čo sa deje okolo neho.

Slovo empat sa v dnešnej dobe stalo akýmsi „trendom“ alebo zásterkou, ktorou možno istým spôsobom obhájiť náladovosť, či skreslené vnímanie nielen vlastných pocitov, ale aj pocitov iných.

A prečo je tomu tak? Pretože je to skrátka v móde! No nenechajte sa týmto trendom oklamať. Existuje zopár spôsobov ako rozlíšiť ozajstného empata od toho falošného.

Čo je predstieraná empatia?

Predstieraná empatia je niečo ako kognitívna empatia. Medzi psychológmi sa nazýva aj ako „temná empatia“.

Človek s takýmto druhom empatie vyzerá na prvý dojem ako „empat“, pretože rozumie problému iného človeka intelektuálnym spôsobom. Tento druh empatie je odpútaný od pocitov druhého, a na problém iného človeka sa často díva iba logickým pohľadom.

Pri odhaľovaní nepravej empatie je dobré si všímať ploché emócie ako sú impulzivita a história intenzívnych, no krátky trvajúcich vzťahov s inými. Takýmto ľuďom často chýba aj schopnosť empaticky načúvať. Nepravých empatov často rozpoznáte aj vtedy, keď sa ich slová nestotožňujú s ich činmi. Ak takýchto ľudí neodhalíte včas, veľmi ľahko vás využijú.

Ozajstný empat sa na rozdiel od falošnej empatie dokáže vcítiť do pocitu druhých. V jednoduchosti povedané „akoby kráčal v topánkach druhej osoby“. Ozajstný empat vaše pocity nielen pochopí, ale aj „pocíti“ ako vlastné a chce pomôcť.

"Príliš často podceňujeme silu dotyku, úsmevu, milého slova, vypočutia, úprimného komplimentu alebo najmenšieho prejavu starostlivosti, ktoré všetky majú potenciál zmeniť život."

 Leo Buscaglia

Temná empatia zvaná aj temná triáda osobností

K temnej triáde osobností sa radia mentálne poruchy akými sú narcizmus, psychopatia a machiavelizmus. Tieto typy ľudí sú majstrami manipulátormi, pretože veľmi dobre rozumejú, prečo sa cítite tak, ako sa cítite. Následne svoje získané vedomosti o vás využijú na to, aby vás využili pre svoje ciele. Nevadí im ani fakt, že vám ublížia, pretože im chýba takzvané svedomie. Ich schopnosť empatie je narušená.

Ako inak ešte rozpoznať predstieranú empatiu?

Všímajte si výraz tváre a najmä úsmev. Úprimní ľudia sa smejú perami ale aj očami. Predstieraný úsmev vyzerá inak. Okrem toho ľuďom s nízkou emocionálnou inteligenciou sa nálada mení s nezvyčajnou frekvenciou a bez zjavného dôvodu. Nikdy neviete ako zareagujú. A verte mi, že za ich zmenu nálady nezodpovedá „cítenie emócii iných“.

Falošní empati často urobia aj veci, aby si vás takpovediac získali. Ich činy sú však vopred naplánované a slúžia výhradne ich sebeckým záujmom.

Ďalším a veľmi výrazným výkričníkom v ich správaní je, že sa veľmi radi a okato nazývajú „empatmi“ Často sa radi chvália svojou predstieranou empatiou. Vytvárajú si tým svoj imidž a priťahujú pozornosť.

Na druhej strane úprimná, empatická osoba si je síce vedomá, že svojou povahou priťahuje iných, avšak nepotrebuje sa tým chváliť. Teší sa z toho, že dokáže svojim prístupom pomôcť. A to je pre ňu tá najväčšia odmena.

Okrem temnej triáde osobností, ktorá sa bude nazývať empatmi ešte existuje aj skupina ľudí, ktorá sa tam môže zaradiť nie kvôli zlým úmyslom, ale aj omylom. Sem patria prevažne ľudia, ktorí nedokážu analyzovať svoje vlastné emócie a nazrieť na seba so zdravým úsudkom.

Rozdiel medzi empatiou a nezdravou pripútanosťou

Emocionálna pripútanosť sa týka spojení a vzťahov, ktoré udržiavame s ostatnými. Kvalita týchto väzieb je často odrazom vzťahov, ktoré sme mali so svojimi rodičmi.

Rozpoznanie toho, či je isté pripútanie sa na iné ľudské bytie zdravé a kedy už nezdravé môže veľmi napomôcť pri vytváraní si silnejších a plnohodnotnejších vzťahov.

Jednoducho povedané, teória pripútanosti hovorí, že ak sme mali zdravý vzťah so svojimi rodičmi ako dieťa, kde sme cítili bezpečie, budeme mať tendenciu vytvárať si bezpečné vzťahy i so všetkými ostatnými.

Ak nám však naši rodičia neposkytli istý pocit bezpečia, alebo sa primerane v našom detstve nevenovali našim potrebám, v dospelosti môžeme mať tendenciu nadväzovať úzkostné alebo „vyhýbavé“ vzťahy. K vyhýbavým vzťahom sa radia také, ktoré si nevedia vybudovať zdravú pripútanosť k partnerovi zo strachu z intimity alebo z neschopnosti vyjadrenia citov k inej osobe.

Čo charakterizuje nezdravú pripútanosť?

Je to najmä vtedy, ak v inej osobe hľadáme svoje naplnenie či svoju hodnotu. Je to aj vtedy ak potreby inej osoby postavíme nad tie svoje. Stručne povedané, žijeme len pre druhú osobu. V takomto prípade všetko príliš prežívame, každú náladu partnera si berieme osobne a istým spôsobom obmedzujeme aj jeho slobodu. Nič z toho dobre nevplýva na naše zdravie, ba naopak – vzniká úzkosť.

Ľudia, ktorí trpia úzkosťou nie sú často schopní dlhšie zostať sami bez prítomnosti partnera. Sú prehnane žiarliví s tendenciou neustále vyžadovať od partnera potvrdenie vlastnej sebahodnoty.

Výsledkom je, že namiesto prežívania a analyzovania vlastných pocitov, intenzívne prežívajú pocity iných (aspoň si to teda myslia) lebo často ide iba o domyslenie, a tým pádom sa mylne nazývajú empatmi. Pri styku s inými teda zažívajú úzkosť, a nie empatiu.

Ako teda rozpoznáte ozajstného empata?

Ozajstný empat, ktorý si je vedomý svojich schopností prechádza životným procesom, kde sa naučí vnímať svoju citlivosť ako dar, ktorý treba používať zdravým spôsobom. Jeho hnacou silou je vôľa pomáhať. Učí sa teda ako narábať so svojimi schopnosťami a ako rozoznať pravdu od klamu. Počas tohto procesu si zvyčajne uvedomí, že jeho charakter priťahuje narcistické osobnosti a manipulátorov. Z toho dôvodu sa k svojej identite "empata" s nadšením verejne nepriznáva. Jednoducho sa chce chrániť.

Skutočný empat sa okrem toho obáva, aby svojou neznalosťou spôsobil nejakú ujmu inej ľudskej bytosti. Učením získava sebadôveru a zároveň sa učí i pokore.

Skutoční empati sú láskaví, citliví a úprimne sa starajú o dobro druhých. Prejavujú to rôznymi spôsobmi ako sú aktívne počúvanie, emocionálna podpora a otvorenosť k zraniteľnosti. Ich úmysly sa prejavujú aj v ich konaní.

Na druhej strane je internet v dnešnej dobe zaplnený informáciami a ľuďmi, ktorí si radi vytvoria imidž postavený na trendoch a masovej príťažlivosti. Niektorí z nich sa vydávajú za empatov zo sebeckých záujmov, iní z nevedomosti.

Keby bolo v skutočnosti toľko empatov, koľko ľudí sa k nim hlási na internete, dnes by náš svet vyzeral úplne inak.Je už len na vás ako spoznáte toho pravého. O empatoch existuje i niekoľko mýtov!

Empati môžu váhať, aby v prvom rade najskôr chránili seba, pretože si myslia, že je to sebecké. No nie je to pravda. Ak ste empat vedzte, že je veľmi dôležité sa v prvom rade postarať o seba, aby ste mohli pomáhať druhým. Prekračovaním svojich hraníc môžete niekedy viac uškodiť ako pomôcť.

 Catherine Chea