Na slovo "ruža" existuje nespočetne veľa citátov, ktoré popisujú krásu tohto kvetu. Mnohé z nich nádherne vystihujú i podstatu ľudského bytia a života ako takého. Ruža je sama o sebe veľmi jedinečnou v tom, že vyrastá zo stonky plnej tŕňov. K tŕňom ako aj ruži ľudia taktiež pripísali istú symboliku. Táto symbolika vznikla najmä v spojení s kresťanstvom, ukrižovaním Ježiša Krista a korunou, ktorá mu bola nasadená na hlavu.

O pravom význame tŕňov by sa dalo špekulovať, no najčastejšie sú spájané s hriechom a bolesťou. Tŕne ako také v ľuďoch zvyčajne vyvolávajú negatívne emócie. Treba ich teda odsudzovať? Veľa záleží od uhla pohľadu! Ruža i tŕne môžu aj v dnešnej dobe slúžiť ako úžasný príklad, pomocou ktorého opísať a rozlíšiť pravosť od falzifikátu. 

"Môžeme sa ponosovať, že ružové kríky majú tŕne alebo sa radovať, pretože kríky s tŕňmi majú ruže."

Abraham Lincoln

Rozdiel medzi ružou a divokou ružou

Fosilizované listy divokých ruží sú dôkazom, že sa tento kvet vyskytoval v miernych pásmach Zeme už pred miliónmi rokov.  Prvé záhradné pestovanie ruží započalo svoju éru pravdepodobne v Číne zhruba pred 5000 rokmi. Postupom času botanici ruže šľachtili a zdokonaľovali. 

Počas rímskeho obdobia sa na Blízkom východe ruže pestovali vo veľkom, pretože mali rôznorodé využitie. Používali sa ako konfety pri oslavách, na liečebné účely alebo ako prísada do parfumov.

Rímska šľachta zriadila na juhu Ríma veľkolepé verejné, ružové záhrady. Po páde Rímskej ríše popularita ruží stúpala a klesala v závislosti od záhradníckych trendov danej doby. Tým ako sa ruža šľachtila, začala sa od pôvodnej, divej ruže odlišovať.

Dnešné vyšľachtené ruže sú v určitej miere náročné na pestovanie. Pekným príkladom ľudského zásahu je aj príbeh z histórie, keď muselo bojové námorníctvo počas napoleonských vojen na moment prerušiť nepriateľský spor, kvôli bezpečnému prevozu nového druhu čínskej ruže na dvor cisárovnej Jozefíny v Chateau de Malmaison.

Divé ruže sa naopak od tých moderných môžu popýšiť vynikajúcim zdravím a vitalitou, ktorú si vyvinuli počas miliónov rokov adaptácie. Vďaka tomu lepšie znášajú drsnejšie podmienky ako ich vyšľachtené odrody.

Divé ruže tvoria húštiny s agresívnymi koreňovými systémami, ktoré odolávajú ohňu, zamedzujú erózii pôdy a poskytujú útočisko divej zveri. Tvar kvetu divej ruže sa tak isto líši od tej vyšľachtenej. Tŕne ružu zároveň ochraňujú pred divou zverou, ktorú priláka jej vôňa a chce si pochutnať na kvetoch.

Ruža je argument. Hlása víťazstvo krásy nad brutalitou, jemnosti nad násilím, pominuteľného nad pretrvávajúcim a univerzálneho nad konkrétnym. Tá istá ruža kvitne na najsevernejšom bode v Európe i na saharskej púšti.

Allain Meilland

Ruža a láska

Prečo sa ruža spája s láskou a romantikou? Ak nahliadneme do gréckej mytológie, spomína sa tam, že červené ruže vytvorila Afrodita, bohyňa lásky. Jedna verzia mýtu hovorí o tom, ako sa Afrodita zranila tŕňom z kríka bielej ruže, a keď jej krv spadla na okvetné lístky, zafarbila sa do červena. Iná verzia hovorí, že na mieste, kde zomrel Adonis, rástla biela sasanka. Keď na to miesto dopadli Afroditine slzy, vyrástla tam červená ruža. Červená ruža sa teda stala symbolom nesmrteľnej lásky. I v dnešnej dobe sa v kvetinárstvach na romantický sviatok Valentína najčastejšie predávajú červené ruže!

Starovekí Rimania si červené ruže spájali s krásou a láskou. Používali ich v kúpeľoch a spálňach, pretože vydávali príjemnú vôňu.

Prví kresťania verili, že červená ruža je symbolom cnosti Panny Márie. Hinduistické legendy rozprávajú príbeh, ako bola Lakshmi (bohyňa šťastia a prosperity a manželka boha Višnu) stvorená pomocou 1008 malých červených lupeňov ruží. Odvtedy si aj hinduisti naďalej spájajú červené ruže s láskou a romantikou.

Pravá láska a falošná láska

Lásku je možné opísať podobne ako ružu. Ľudia si ju vybavujú ako súbor emócií a správania spojených s intimitou, vášňou a záväzkom. Láska zahŕňa starostlivosť, blízkosť, ochranu, príťažlivosť, náklonnosť a dôveru. Pocity spojené s láskou mávajú rôznu intenzitu a môžu sa časom meniť. Tak ako kvet ruže spolu s jej tŕňmi, láska je spojená s radom pozitívnych emócií, ako sú šťastie, vzrušenie, spokojnosť či eufória. Láska však zároveň môže vyústiť aj do negatívnych emócií, ako sú žiarlivosť a stres.

Spôsob akým vnímame, či prejavujeme lásku sa odlišuje od emocionálnej zrelosti. Lásku, ľudské bytie a ich autentickosť by som teda prirovnala k ružiam. 

Skutočná láska a pravá podstata bytia je ako tá divá, pôvodná ruža. Nezáleží na tom, v akých podmienkach vyrastá, jej podstata pretrváva a odolá akýmkoľvek okolnostiam. Napriek všetkému vždy zostane tou formou (ružou) akou prišla na svet. Jej tŕne ju chránia pred predátormi, avšak nemajú úmysel bezohľadne zraňovať. Ak s ružou narábame jemne, žiadny z jej tŕňov nám neublíži. 

"V tŕni žije najvzácnejšia esencia ruže."

RUMI

V ľudskej celistvosti väzí sila a odolnosť. Tak ako v tŕňoch žije najvzácnejšia esencia ruže, náš tieň je zdrojom našej sily. Ten tieň sme si vybudovali našimi skúsenosťami a zraneniami. Slúži nám ako ochrana. Ruža je symbolom našej pravej dokonalej podstaty božského bytia. Je našou arómou. Na to aby sme boli celiství potrebujeme akceptovať obe časti ruže. Keď si uvedomíme aj naše „ostne“, už ich nevyvíjame a ani nimi nezraňujeme tých, ktorí si to nezaslúžia. Sú tu len pre našu obranu pred neželaným zaobchádzaním. 

Falošná láska a pretvárka je však protikladom autentickosti. Je ako tá moderná, vyumelkovaná ruža pestovaná v skleníkoch a predávaná v obchodoch. Jej dokonalá krása síce upúta na prvý pohľad, tento druh ruže však zotrvá len niekoľko dní a často si vyžaduje nákladnú starostlivosť. V dnešnej dobe je možné si kúpiť ružu aj bez tŕňov, pretože sú neželané! Všimnite si, že tieto ruže ani nemajú žiadnu arómu.

A tak je to aj v dnešnom svete. Falošná láska a maska osobnosti iba napodobňuje originalitu pôvodnej podstaty. Je často ľahko uchopiteľná, tvári sa, že nemá tŕne a zároveň neprodukuje ani žiadnu vôňu. Ukazuje svoju vyumelkovanú, vyšľachtenú krásu svetu a zotrvá iba krátky čas.

Naproti tomu skutočná láska a autentické bytie je symbolom odvahy a sily. Dokáže prekonať búrky, mráz i horúčavy. Je schopná vytvoriť z bolesti úchvatnú krásu. Napriek svojím tŕňom, ktoré si vytvorila ako ochranu sa dokáže rozvinúť a omámiť svojou arómou.

„My všetci sme tak trochu čudáci. Aj život je trochu čudný. A keď nájdeme niekoho, koho zvláštnosť je zlučiteľná s našou, pripojíme sa k nemu, upadneme do vzájomne sa uspokojujúceho čudáctva a nazývame to láskou. Pravou láskou.“

 Robert Fulghum

Čo teda napísať na záver? Milujme a buďme ako tá prapôvodná ruža. Neodsudzujme naše tŕne, ale rasťme s nimi. Nezraňujme ale obráňme sa ak treba. A hlavne, prispejme svetu našou krásou a jedinečnou, autentickou arómou!