Dávnejšie ma zaujal jeden zaujímavý výrok:

"Ak niekedy skloním hlavu, bude to preto, aby som obdivovala svoje topánky"

Marilyn Monroe

Tento výrok si každý môže vysvetliť po svojom. Veľa záleží od nastavenia. Mne pekne zapasoval do dnešného príspevku o sebavedomí a arogancii. Je o pohľade na svet, vecí a ľudí okolo nás. A prečo chcem o tom písať? Lebo veľa ľudí si tieto dva pojmy často zamieňa.

Sebavedomie a sebaúcta

Sebadôvera je viera v naše zručnosti a schopnosti. Znamená to, že akceptujeme a dôverujeme v seba samého a máme akýsi pocit kontroly v našom živote. Dostatočne poznáme svoje silné i slabé stránky a máme o sebe zdravý úsudok.

Niektorí experti budú tvrdiť, že človek sa s istou sebadôverou už narodí. Prejaví sa v nás už detstve, keď bez strachu vylezieme napríklad na strom, či skočíme do vody bez zaváhania, že sa nám niečo môže stať.

Ale ako roky pribúdajú, nastávajú v našich životoch situácie, keď sa nám niečo nezdarí. K tomu nám nechtiac pridá aj okolie otázkami ako "si si istý/á, že to zvládneš?" a naše pochyby a skúsenosti z predošlých "nezdarených" situácií začnú vybublávať na povrch.

Ak sa začneme sústrediť iba na naše neúspechy, odmietnutia a vieru v našu neschopnosť, postupom času je naša sebadôvera dosť nalomená.  A aby sme ju znova nadobudli, snažíme sa vylepšovať, vzdelávať, aby sme svetu dokázali, že sme potrební. Často sa podvedome obávame aj najmenšieho neúspechu, či prešľapu, avšak paradoxne práve tie nezdary nás posúvajú vpred!

Vďaka nezdarom vieme na sebe buď popracovať, alebo zistíme, kedy sa treba odkloniť iným smerom. V tomto procese spoznávame svoje slabosti aj prednosti, získavame obraz o sebe a svojich schopnostiach. 

"Nemôžem zmeniť smer vetra, ale viem si nastaviť plachty, aby som vždy dorazil do cieľa."

Jimmy Dean

"Pesimista sa sťažuje na vietor, optimista očakáva, že sa počasie zmení, realista nastavuje plachty."

William Arthur Ward

Vybudovanie si zdravého sebavedomia je teda životným procesom, ktorému predchádzali neúspechy, spoznávanie seba a vyžaduje si aj značnú dávku odvahy. Je o prekonaní strachu z toho, že môžem "spadnúť". Človek so sebavedomím vie, že ak by ho aj dostihol neúspech, nenastal koniec sveta. A to ho robí silnou osobnosťou. Zároveň sa úprimne dokáže tešiť z úspechu inej osoby bez toho, aby sa cítil menejcenný.

Tento človek vie, že každý z nás prechádza podobným procesom. Nevidí seba "nad ostatných". Pretože koniec koncov sa všetci vezieme na jednej lodi.

Tu sa vrátim k pôvodnému prvému výroku o topánkach od Marilyn Monroe.

"Ak skloním hlavu, bude to preto, aby som obdivovala svoje topánky"

Nie preto, aby som sa na niekoho dívala z vrchu a ani nie preto, aby som sa pre niekým cítila ponížená. Budem sa mu dívať priamo do očí, lebo vo svojej podstate sme si všetci rovní. To, čo nás rozdeľuje sú skúsenosti a okolnosti, do ktorých sme sa narodili. Nie sú to tituly ani statusy, ktoré sme si falošne vytvorili. 

"Hovorím s každým rovnako, či už je to smetiar alebo prezident univerzity."

Albert Einstein

Arogancia je chabou kamuflážou neistoty

Arogancia je falošným pocitom nadradenosti nad ostatnými. Arogantný človek sa navonok môže javiť ako sebavedomý a preto si ich ľudia často mýlia. Arogantnému potom často omylom pochlebujú a sebavedomého niekedy odsúdia ako arogantného. No poďme po poriadku. 

Arogancia klamne povyšuje človeka nad ostatnými a bráni mu uznať si svoju omylnosť. Arogantný človek býva často aj závistlivý, preceňuje svoje schopnosti a rád podkopáva iných. 

Robí to najmä preto, aby ochránil svoj iluzórny stupienok sebahodnoty, ktorý si vytvoril. Namiesto toho, aby si priznal svoje deficity a inšpiroval sa od ostatných, začne spochybňovať kvality iných, ba dokonca ich urážať.

"Arogancia je umenie byť pyšný na svoju vlastnú hlúposť"

autor neznámy

Nedávno sa mi stala taká vec, že som na youtube komentovala video od jedného nemenovaného pána (Slováka), ktorý uverejňuje príspevky o zdraví. Dotyčný pán vie, o čom rozpráva a jeho príspevky nie sú žiadne bludy. Okrem toho vyzeral v príspevku ako po dovolenke, no skrátka bol pekne opálený a vysmiaty. Keďže si jeho príspevky rada pozriem (a nielen tie jeho) chodím na youtube občas sledovať aj iné - zo zahraničia, mala som potrebu príspevok okomentovať.

Ako inak, vždy slušne. V komentári som pochválila jeho príspevok aj výzor a popriala príjemný deň. 

O nejakú chvíľu som dostala ku komentáru odpoveď od istej nemenovanej dámy aká je znechutená mojim "slizkým" komentárom. K tomu som jej odpísala že pravdepodobne nemá svoj deň, a že z akého dôvodu ju môj komentár tak vytočil? 

Dotyčná pani pokračovala hodnotením príspevku s tým, že je znechutená, ako sa niektorí ľudia na internete obohacujú svojimi výplodmi, a že by jeho výroky ľahko vyvrátila. K tomu ešte hrdo dodala, že vie aká je "hnusná" a doložila k tomu vysmiateho smajlíka.

Odpísala som jej, že namiesto navážania sa do ľudí má priestor a teda právo sa vyjadriť k príspevku. Lenže na to už akosi nemala komentár.

Takže len toľko k arogancii, hlúposti a závisti.

Aj sebavedomie môže niektorých ľudí dráždiť

So sebavedomím sa často v človeku ako ruka v ruke spoločne objavia aj iné kvality ako sú: pozitivita, úprimnosť, súcit a ochota pomôcť. 

Tieto kvality človek získa ako vedľajší produkt pri spoznávaní seba samého a budovaní zdravého sebavedomia. Z takého človeka potom prirodzene vyžaruje dobrá aura a charizma.

V spoločnosti sebavedomého človeka sa mnohí cítia dobre, pretože z neho vyžaruje pokoj a dobrá energia.

Žiaľ ani to nezabráni tomu, že sa mu do života pripletú toxickí ľudia. Toxickí ľudia sa často na svet pozerajú cez tmavé okuliare. Ich povaha je pesimistická, sú často negatívne naladení a nevedia ako z toho kruhu von.

Ak sa im v živote objaví sebavedomý a pozitívne naladený človek, buď ho považujú za naivného, alebo za niekoho, komu sa nezaslúžene vedie lepšie ako im. To všetko vychádza z ich skreslenej optiky a neschopnosti vidieť "za veci". Už len samotná prítomnosť sebavedomého človeka v nich spúšťa porovnávacie procesy a ich vlastné pocity menejcennosti, ktoré často ani nie sú REALITOU!

Robia teda všetko preto, aby sebavedomú osobu podkopali, znechutili alebo lepšie povedané stiahli na svoju úroveň. Veď takto je to predsa ľahšie, ako sa nechať inšpirovať a niečo so sebou urobiť. No nie? 

Čo by som teda poradila v tom, ako sa brániť týmto typom ľudí?

V tomto prípade je najlepšie si stanoviť hranice čo tolerovať a čo nie. Nenechať sa stiahnuť dolu a vedieť povedať taktné "nie". 

Dôvod, prečo sa vám toxickí ľudia priplietli do života nie je ten, že by ste ich pritiahli nedostatkom sebavedomia. Ba práve naopak! Máte niečo, čo by chceli. A ak sa im to nedarí dosiahnuť, chcú zničiť to, čo máte vy.

Možno vám v tomto prípade prejde hlavou, že či by ste svoje vybudované sebavedomie (svoje svetlo) nemali radšej skrývať a hanbiť sa zaň. Tak to v žiadnom prípade! Buďte samými sebou, lebo máte svetu čo ponúknuť!

Ale to iste vy, sebavedomí ľudia už určite viete :)