V oblasti Strednej a Južnej Ameriky, žijú v dažďových pralesoch malé, krásne sfarbené žaby (dendrobatidae) Tieto žaby sú známe aj pod názvom „jedovaté, šípové žaby“  pretože dokážu vyprodukovať jed, ktorý domorodci zvykli nanášať na hroty svojich šípov, keď lovili zver.

Tento jed sa žabám v ich organizme tvorí vďaka hmyzu, ktorý skonzumujú. Medzi silné toxíny, ktoré žabky vyprodukujú, patria digoxín, tryptamíny a tetrodotoxín. Tieto môžu spôsobiť ľuďom rôzne príznaky, ako sú nepravidelný srdcový rytmus, závraty, zástava srdca a paralýza.

Jedovaté - šípové žaby majú tiež jedinečné reprodukčné návyky. Samce radi predvádzajú prepracovaný „dvoriaci tanec“, aby prilákali samice. Zvyčajne na volanie samca zareaguje viac ako jedna samica, ktoré medzi sebou následne začnú agresívne bojovať, kým jedna z nich nezvíťazí. Víťazná samica si začne trieť predné nohy o samcov ňufák a chrbát, a potom spoločne odídu niekam na odľahlé miesto, aby sa párili.

Vzhľadom k dnešnému názvu článku z vás už niektorí tušia, prečo som spomenula toxické žabky, ktoré medzi sebou súťažia o pozornosť samca.

Tak ako sa žabám v organizme vytvára jed, ktorý zasiahne všetko navôkol. A tak nejak podobne funguje aj internalizovaná mizogýnia, zasiata do ženského pokolenia.

Internalizovanú mizogýniu konzumujeme nevedomky, a to každý deň už od útleho detstva.

Internalizovaná mizogýnia negatívne ovplyvňuje náš pohľad na seba samé

A nielen to! Zasieva v nás nenápadnú, a mnoho krát i neopodstatnenú nenávisť medzi nami ženami.

Internalizovaná mizogýnia vzniká z prevzatia patriarchálnych presvedčení, že ženy sú menejcenné. Tento pohľad a predsudky sú posilňované médiami, rodinou, vzdelávaním a právnymi systémami, ktoré v spoločnosti nenápadne podporujú výhradne mužskú dominanciu.

Internalizovaná mizogýnia je stigma, ktorú si so sebou nesieme ako bremeno. Táto stigma veľmi ovplyvňuje náš pohľad, naše vzťahy a sebaúctu.

Ale poďme na to postupne.

Čo je mizogýnia?

Mizogýnia zahŕňa nenávisť, predsudky alebo pohŕdanie voči ženskému pokoleniu. Je to forma sexizmu, ktorá kladie dôraz na mužskú dominanciu a patriarchálne spoločenské systémy s cieľom podriadiť si ženy a kontrolovať ich moc a slobodu.

Mizogýnia sa prejavuje rôznymi spôsobmi, od individuálnych postojov a hanlivých poznámok, až po systémovú diskrimináciu, obťažovanie, nátlak a násilie.

Mizogýnom je muž, ktorý si pestuje negatívny postoj voči ženám a nazerá na ne iba ako na objekty svojho uspokojenia či svoje služobníčky.

V praxi sa táto nenávisť prejavuje tak, že ak sa žena voči „narážkam“, obťažovaniu a k neželaným návrhom postaví tak, že ich odmietne, býva často pomenovaná vulgárnymi pomenovaniami alebo v horšom prípade môže byť aj fyzicky napadnutá.

Postoj muža – (mizogýna) býva často veľmi absurdný, a často pramení z jeho deficitu v oblasti emocionálnej inteligencie.

Predstavte si muža, ktorý sa začne uchádzať o ženu, ktorá o neho nejaví záujem. Takáto žena odmietne jeho sexuálne návrhy, a on ju napriek tomu pomenuje ako „šľapka“ alebo „prostitútka“ a pod. (použila som tie slušnejšie pomenovania).

Zmýšľanie takéhoto muža je veľmi iracionálne, pri ktorom si úprimne, nejedna inteligentná žena poklepe prstom po čele...

A to sa ideme baviť o „mužskej nadradenosti“, kde mizogýn pokladá ženu za menej inteligentnú a schopnú!

No, ale by som bola spravodlivá, nenávistné termíny máme na svete dva. Mizandriu a Mizogýniu.

Pri mizandrii sa dejú veci naopak. Tu sa prejavuje nenávisť a nadradenosť žien voči mužom. Mizandria často vzniká ako odpoveď na mizogýniu.

Správanie obidvoch skupín nie je nijak ospravedlniteľné a je rovnako toxické! Avšak poďme späť k pôvodnej téme.

Internalizovaná mizogýnia

Internalizovaná mizogýnia začne v ženách klíčiť už pri prvotnom správaní medzi dievčatami a chlapcami. Určite si to pamätáte aj z detstva:

„Chlapci robia dievčatám zle, pretože sa im dievčatá páčia“

Žiaľ, v niektorých dámach zostane toto presvedčenie zakorenené až do dospelosti, kde ich nielen muži ale aj ony samé seba presvedčia, že „hrubé správanie“ je prejavom „lásky“. A tak si naň postupne začnú zvykať.

Povedzte mi, kde v tomto vidíte niečo racionálne?

Ohadzovanie sa snehovými guľami, ťahanie za vrkoče či posmešné, uštipačné pomenovania z detstva je nevhodné klásť na rovnakú úroveň ako facky, nadávky, či vulgárne urážky.

Internalizovaná mizogýnia sa však v ženách prejavuje aj inak. Medzi ženami spôsobuje skrytú nenávisť, odsudzovanie, nezdravú súťaživosť a podceňovanie.

Príklady? Budem ich venovať ženám:

• Spochybňujete ženy, ktoré sú vo vedúcej pozícii? Máte pocit, že sú menej kompetentné?
• Pohŕdate ženou, pretože má iný názor než má väčšina žien?
• Myslíte si, že muži by mali byť vždy „alfami“ a ženy by mali byť submisívne?
• Myslíte si, že existujú pracovné miesta, ktoré nie sú vhodné pre ženy alebo ktoré by ženy nemali vykonávať?
• Dokážete pochváliť úspech muža, ale inej žene nedokážete dať kompliment či vyjadriť uznanie?
• Neeticky súťažíte s inými ženami o mužskú pozornosť?

Tých príkladov však existuje oveľa viac. Všetky z nich sa sústredia na neoprávnené zvýhodňovanie mužov pred ženami.

Akú inú, humornú skúsenosť mám s niektorými ženami ja?

Vďaka niektorým ženám som dostala schopnosť stať sa napríklad neviditeľná.

Vážne! Nesmejte sa!

Aby som vám to bližšie priblížila, dokážem v prítomnosti muža, v očiach ženy - jednoducho zmiznúť.

Možno sa to stalo aj vám!

Predstavte si, že sa niekde v spoločnosti ukážete s kamarátom, známym, či dokonca partnerom alebo manželom. Stretnete tam známu, ktorá vás oboch pozná! No napriek tomu, zrazu pozdraví len jedného z vás (muža samozrejme), ba dokonca s ním začne nenápadne flirtovať. Vás úplne ignoruje, akoby ste tam ani nebola. 

Napíšem úprimne, že takáto situácia je trápne smiešna. Výhodou je, ak máte pri sebe džentlmena a on dokáže veci uviesť na správnu mieru.

V inom prípade pomôže aj nejaká vetička od vás. (len sa nenechajte paralyzovať jedom)

• Skúste dáme dať (úprimný) kompliment, že vyzerá dobre!
• Niekedy pomôže aj jemné odkašlanie a empaticky podaná veta ako:

„Moja drahá, vidím, že sa chceš s mojim priateľom asi porozprávať o samote, ja sa teda na chvíľu vzdialim“ (týmto niektorým dámam, ktoré prišli so zlým úmyslom vyrazíte dych)

A muž, ktorý sem prišiel stráviť večer s vami sa od vás na dlho vzdialiť chcieť nebude.

Tak či onak ste nad situáciou vyhrali. Nevychovanej dáme elegantne vrátite späť jej hanbu a prejavíte svoje sebavedomie, ktoré onej dáme zrejme chýba, keď si ho potrebuje budovať takýmto správaním.

Pamätajte si, čím viac negatívne (žiarlivosť, pokus o vrátenie urážok) reagujete na všetky takéto provokatívne druhy správania, tým viac sa radíte ku skupine žien, ktoré sú vnútorne tyranizované internalizovanou mizogýniou.

Vybočte z radu. Snažte sa pochopiť, nedajte sa otráviť, a berte to ako príležitosť vylepšiť samu seba!

Niektorí z vás možno budú namietať a teraz si povedia:

Veď aj to, že o tom píšem a poukazujem na toto správanie ma zaraďuje k ženám, ktoré ženami pohŕdajú.

Avšak vyvediem vás z omylu.

Zastávam názor, že ženy by sa nemali nenávidieť, avšak to neznamená, že budeme tolerovať a zatvárať oči pred toxickým správaním. Ono je totiž veľký rozdiel medzi dámou a emocionálne nevyzretou ženou.

Emocionálne nevyzretá žena sa potom nejak tak podobne správa aj k mužovi. Očakáva od muža, že jej bude neustále nejak slúžiť. Manipuluje, očierňuje pred ním iné ženy, ba dokonca ho postupne poštve aj proti vám.

A muž, ktorý je neznalý hraníc toho, čo je ešte „žena“ a čo je už "toxická mrcha“ sa v rukách takéhoto stvorenia stáva iba nástrojom jej sebeckých plánov a rozmarov.

Ženy nie sú naše rivalky

Od detstva som patrila k dievčatám, ktoré si viac rozumeli s chlapcami. Nebolo to preto, že by som k dievčatám či ženám cítila nenávisť, videla v nich rivalky alebo vnímala ich ako menej schopné.

Začala som sa od niektorých dištancovať vtedy, keď som si od nich vyslúžila nepekné poznámky a určitý druh šikany.

Paradoxom je, že ak si na to tak spomeniem, viac „kopancov“ som uštedrila od dievčat.

Často krát ma nemali radi za to, že som sa od nich odlišovala zmýšľaním. Moje pokusy o priateľstvo a dobré úmysly brali ako slabosť. Môj pokus o pravdovravnosť sa im nepáčil. Smiali sa mi za to, že som knižná – moľa a neobliekam sa ako ony. Tak som radšej s chlapcami hrala počítačové hry. Bavilo ma riešiť adventúry, pretekať autami a splniť vojenské, či mafiánske úlohy. 

Napriek mojim „vražedným“ záľubám som sa na strednej škole stala „prestávkovým zabávačom“ a radila spolužiakom na písomkách. Postupne si na mňa zvykli.

Ako je to dnes?

Napíšem úprimne, že ja osobne v ženách nevidím problém, pokiaľ si (niektoré z nich) nezačnú vyrábať svoj imaginárny problém so mnou.

Ja s manželmi, či priateľmi iných žien neflirtujem. Zadaný muž je u mňa veľké tabu!

V spoločnosti som sama sebou, snažím sa zapadnúť, niekoho vždy rozosmiať či povzbudiť. Nerozosievam svoje rady tam, kde nie sú vítané.

Ženy nevnímam ako rivalky. Veď načo súťažiť o niekoho, kto si nevyberie mňa? Aký význam by mal vzťah, kde by som nemohla byť sama sebou? Ja som ja, a nechcela by som byť nikým iným.

Súťaženie s inými ženami o muža či pozíciu v práci mi príde úplne bezvýznamné. Naša práca je v prvom rade poslaním a záleží najmä na tom, ako ju vykonávame. Nie na tom, kto má nad kým moc, čo mu môže zakázať a čo prebrať.

Prácu a výsledok tvorí tím, a to je kolektív ľudí v ňom s jedinečnými schopnosťami.

A čo sa týka mužov?

Muži nie sú trofej, o ktorú sa máme snažiť alebo im niečo dokazovať. V prvom rade musíme vidieť a poznať svoju hodnotu samé v sebe. A ak ju niekto iný nevidí, skutočne to nemá nič spoločné s vami!

Muži nám predsa nemôžu nenápadne diktovať aké by sme mali byť. Mnohí z nich ani sami nevedia, čo vlastne chcú. 

Takže ženy, hlavu hore! Nie každá je hneď vaša rivalka, niektoré to s vami myslia dobre!

Zdroj obrázkov: Canva

Zdroj: https://yaledailynews.com/sjp/2020/09/05/speak-up-internalized-misogyny-originates-from-childhood/

Zdroj: https://www.researchgate.net/publication/358085690_How_Does_The_Internalization_Of_Misogyny_Operate_A_Thoretical_Approach_With_European_Examples