"Starostlivosť o seba nikdy nie je sebeckým činom. Je to jednoducho dobré spravovanie jediného daru, ktorý mám. Je to dar, s ktorým som prišiel na zem, aby som ho ponúkol iným."

Parker Palmer

Sebaláska je slovo, na ktorý by sa v dnešnej dobe mal klásť oveľa väčší dôraz, ako kedykoľvek predtým. Mnohí ľudia sú totiž natoľko zaujatí povinnosťami všedného života, že ak si vôbec nájdu chvíľku na oddych, trávia ju odpútaním sa na internete. Vytvárajú si tam svoj svet, kde sa cítia cenení, pekní alebo sa porovnávajú s inými. viď. Facebook, Instagram a pod. 

Sociálne siete nám v dnešnej dobe umožňujú ľahšie nahliadnuť do života iných, ako keby sme počúvali priamo za dverami. Dá sa povedať, že sa tam dobrovoľne zdieľa aj to, čo netreba alebo sa tam často vytvára ilúzia "dokonalého života". Prečo? Pretože ak nám niekto okomentuje peknú fotku, super dovolenku, dokonalú vizáž, cítime sa lepšie. Málokto sa pochváli prešľapmi, nenalíčenou tvárou alebo niečím za čo sa hanbí.

Ľudia zdieľajú aj smutné chvíle, aby počuli povzbudenie alebo dostali pozornosť. Paradoxne, ak však na internete začnú tráviť viacej času nad komentármi od iných, vzďaľujú sa tak od pozornosti, ktorú by mali upriamiť sami na seba a svoj život. Ako je napríklad aj potreba spánku, práci na sebe, či venovaniu sa svojim najbližším.

"Miluj v prvom rade seba, pretože ty si tou osobou, s ktorou stráviš zbytok svojho života"

autor neznámy

Venovaním väčšej pozornosti okoliu, ako samým sebe, sa od seba odvraciame. Okrem toho sa často porovnávame s niekým, o kom si myslíme, že je lepší, krajší a má sa lepšie ako my. Aspoň si to myslíme, keďže sa nám tak na sociálnych sieťach javí. Funguje to aj naopak. Ak vidíme, že sa má niekto horšie, pridá to na dobrom pocite, že my sme na tom predsa len lepšie!

Ak sa takto porovnávame, podvedome tým hodnotíme naše úspechy, vlastnosti, emócie i celkovú osobnosť. Toto všetko ovplyvňuje to, aký máme obraz o sebe. 

Sebectvo a klam

Sociálne siete nás podvedome nabádajú žiť virtuálne životy, kde si môžeme nastavovať svoj ilúziórny rebríček sebahodnoty. Niektorí zájdu až tak ďaleko, že si vytvoria úplne inú identitu, na míle vzdialenú od pravdy. Nastáva súťaž o najlepší záber, chvastúnstvo a "status". Človek, ktorý si takto na internete vytvorí svoju virtuálnu sebahodnotu, potom podľa toho nazerá aj na ostatných. Hovorovo povedané "cez prsty".

Okrem toho ak sa začneme považovať za výrazne nadradených, nenazeráme na seba so zdravým úsudkom. Prehliadame vlastné chyby, odmietame si priznať svoje slabosti a tým pádom ani nemáme motiváciu sa zlepšovať. Takéto videnie seba nás robí egocentrickými, čiže zameranými iba na seba.

Ak sa naopak s ostatnými porovnáme v opačnom zmysle ako menejcenní, uberá nám to na sebavedomí a tým sa demotivujeme v ďalších krokoch. Avšak aj ten pocit menejcennosti môže prameniť z klamlivého úsudku, že je niekto lepší ako my.

Toxickou sebaláskou zraňujeme seba i ostatných

Sebectvo ako vlastnosť potlačuje záujem o iných a zvýrazňuje dôležitosť postaviť seba na prvé miesto. Toxická sebaláska je podvedomým obranným mechanizmom ako sa zbaviť nedostatku sebavedomia či pocitu menejcennosti. Tým, že sa sebecká osoba nadradí nad ostatných, dostáva falošný pocit dôležitosti a sebahodnoty. Je to zúfalý pokus o priblíženie sa k vysnenej verzii seba.

Tým, že sebec nezdravo uprednostní seba nad ostatných, často prichádza o priateľov a úprimné vzťahy. Neoceňuje ľudí takých akí sú, ale preto, čo mu môžu poskytnúť. Problém je v tom, že takáto osoba nikdy nemá dosť, a neuvedomuje si ako svojim správaním ubližuje ostatným. Sebec si falošnou predstavou o nadradenosti zatvára oči pred tým, čo môže na sebe vylepšiť. Ukracuje sa o čaro vzťahov, kde si ľudia prirodzene pomáhajú pomocou reciprocity. Jeho slepé hnanie sa za jeho víziou ho síce postaví na prvé miesto, ale stratí ľudí okolo seba. 

Popretie zdravého úsudku o sebe samom

Toxickou sebaláskou sa vlastne zastiera to, čo nechce byť vnímané ako pravda. Ak sa človek začne slepo naháňať za "dokonalou" verziou seba, často tým poprie aj vlastné pocity. Živí sa neúprimnou pozitivitou, a aby si zachoval svoju tvár pred svetom zakáže si vnímať aj to negatívne. Nedokáže prijať ani konštruktívnu kritiku, pretože ju považuje za útok.

Po internete sa často šíria pozitívne výroky ako sa prijať takí akí sme. No nie vždy sú pochopené správne.

Ako príklad uvediem osobu, ktorá má zlé stravovacie návyky, trpí nadváhou a nedostatkom sebavedomia. Ak si takáto osoba prečíta výrok ako sa "mať rád taký aký som" a pochopí ho z hľadiska, že so sebou netreba nič robiť, ospravedlní si tým svoj nezdravý postoj k sebe.

Výsledkom je, že na sebe nič nezmení, lebo si povie, že nie je čo! Vystavuje sa tak napríklad nebezpečiu ako sa pripraviť o zdravie.

Rovnako je to aj s precenením svojich schopností alebo nepripustením si toho, že niečo vo vzťahu s inými robím zle.

Čo je teda zdravá sebaláska?

Zdravá sebaláska by nemala byť chápaná ako sebectvo. Nazvala by som ju skôr ako sebauvedomením či seba akceptovaním, a poznaním svojej hodnoty vo svete. Sebaláska je prostriedkom ako sa neporovnávať, ale vnímať sa ako jedinečná ľudská bytosť, ktorá si zaslúži byť milovaná.

Pri zdravej sebaláske si človek uvedomí, že jeho hodnota nezávisí od neschopnosti iného vnímať jeho hodnotu. Takýto človek si vie zdravo stanoviť hranicu toho, ako s ním iní budú zaobchádzať. Zdravou sebaláskou sa vlastne empaticky vníma taký, aký je a dokáže empaticky pochopiť aj inú ľudskú bytosť. Keďže sa naučil akceptovať seba samého so svojimi slabosťami aj prednosťami, dokáže ich rozoznať aj v iných.  A keďže o svojich slabostiach vie, dokáže na nich pracovať, aby čo najlepšie využil svoj potenciál. A to ho robí silnou osobnosťou, ktorá sa dokáže popasovať aj s výzvami.

Ak sa máme zdravo radi, vieme, čo je pre nás dobré. Odráža sa to aj na nastavení priorít v našich životoch. 

Príkladom tohto nastavenia je aj uvedomenie si toho, kedy je potrebné postaviť vlastné zdravie nad pracovnú rutinu, ktorá môže viesť k prepracovaniu sa.

Ďalej to môže byť aj ochota obetovať svoj čas pre osobu, ktorá nás práve potrebuje a nie len slepo nasledovať to, čo práve chceme my. 

Človek, ktorý sa má zdravo rád tak isto nasleduje svoje ciele a sny, avšak od sebca ho to odlišuje v tom, že nezneužíva iných pre svoje ciele. Namiesto toho iných vníma ako hodnotné ľudské bytosti, od ktorých sa môže veľa naučiť.

Zdravá sebaláska nás ochraňuje pred toxickými návykmi a učí nás ako sa správne vnímať

Ak sa dokážeme zamerať na svoje potreby, schopnosť oceniť svoje prednosti a ochotu zlepšovať sa, začneme sa menej zaoberať životmi iných. Úspešní ľudia nám môžu slúžiť ako pekný príklad, nie však ako niekto, koho chceme napodobniť, či s ním súťažiť.

Nevnímame iných ako horších, či menej dôležitých, pretože ani sami seba nepovažujeme za menej dôležitých. Hodnotu iných neposudzujeme na základe toho, čo majú po materiálnej stránke, ale na základe toho, ako jednajú s inými.

A to najlepšie na koniec je, že budovaním zdravej sebalásky sa automaticky nenecháme zneužívať onou sebeckou osobou, ktorú som spomenula vyššie. 

Prezentovanie sa na sociálnych sieťach berme teda s nadhľadom. Ak nás iní dokážu pozitívne naladiť, povzbudiť, či inšpirovať, je to skvelá vec.

Ak sa ale začneme viac sústrediť na životy iných, a podľa toho sa aj posudzovať, je na čase vypnúť a vrátiť sa k sebe!

" Sú dva druhy ľudí. Tí, ktorí robia prácu a tí, ktorí si pripisujú zásluhy. Pokúste sa zapadnúť do prvej skupiny. Je tam menšia konkurencia"

Indira Gandhi