„Čas je len ilúzia“ tvrdil Albert Einstein. Pretože ak sa nad tým zamyslíme, existuje minulosť? Nie, tá už bola. Existuje budúcnosť? Tá ešte nenastala. To, čo práve existuje je len prítomnosť a iba od tej závisí to, ako sa bude odvíjať naša budúcnosť. Preto je dôležité vnímať ju, precítiť a snažiť sa byť prítomný práve teraz, v tomto okamihu. 

Každá živá bytosť na zemi má svoj vymeraný čas, ktorý tu strávi. Jeho dĺžka závisí od mnohých faktorov, ktorí možno niektorí nazvú osudom. Obdobie, medzi ktorým sa narodíme a zomrieme je intervalom, ktorý sa meria pomocou jednotiek času.

Ak si ľudská bytosť dokáže uvedomiť pojem „čas“, je schopná tento interval využiť na to, aby dosiahla svoje ciele a viedla zmysluplnejší život.

Čas o to viac „ubieha“ tým, ktorí sa oň nechajú nevedome okradnúť.  Je to buď tým, že svoju pozornosť neustále upierajú na to, čo ešte nenastalo, alebo sa príliš zaoberajú minulosťou. Vrátiť sa mysľou do minulosti je vhodné vtedy, ak sa snažíme utvoriť si správny obraz či nadhľad o tom, prečo sa to, čo nastalo, deje práve takto. V tomto prípade máme možnosť svoje kroky nejak napraviť. Potom je však dobré minulosť nechať tak. Pretože každý deň začíname takzvane odznova. Sila odpúšťania a zmeny nastávajú v prítomnom okamihu!

"Včerajšok je preč. Zajtrajšok ešte neprišiel. Máme len dnešok. Tak začnime."

Matka Tereza

"Hovorí sa, že čas veci zmení, ale v skutočnosti ich musíte zmeniť sami."

Filozofia Andyho Warhola

Pamätáte si chvíle bezstarostného detstva, keď sa vám zdalo, že „čas išiel“ pomalšie? Je to tak! V detstve máme určite menej starostí ako dospelí a aj menej „zaplnený mozog“. Dá sa povedať, že sme aj menej komplikovaní a tým pádom máme aj menej komplikované myslenie. A ak veci nekomplikujeme, zjednodušuje nám to život a nestrácame „čas“ nad zbytočnosťami.

Existuje jeden pekný výrok, ktorý je pekne vyjadrený v angličtine:

"Yesterday is history, tomorrow is a mystery, but today is a gift. That is why it is called the "present" "

Master Oogway (Kung Fu Panda)

(Včerajšok je história, zajtrajšok je mystéria, ale dnešok je dar. To je to, prečo sa to nazýva „dar“ – slovo present v angličtine znamená aj prítomnosť aj dar.)

Prečo hrá čas v našich životoch takú dôležitú rolu?

Čas plynie. Každý moment je dôležitý a niektoré rozhodnutia sa dajú ťažko zvrátiť. Predstavte si, že niekomu ublížite svojim konaním alebo slovami, a zrazu by ste radi „vrátili čas“ aby ste veci urobili inak.

Alebo si predstavte, že vám lekár oznámi vážnu chorobu a povie vám dĺžku obdobia, ktorá vám zostáva, kým zomriete. Zrazu sa na svet a svoj „čas“ dívate inak. Uvedomíte si, že žiadne peniaze vám váš život nemôžu zachrániť. Váš čas je zrazu oveľa viac cenný ako všetky peniaze na svete.

Dovtedy, pokiaľ ste nevedeli, koľko času vám zostáva do smrti, brali ste ho ako nepodstatnú vec. Zrazu jeho hodnota vo vašom živote stúpla. Uvedomíte si, čo všetko by ste ešte chceli stihnúť a urobiť, a tak sa o to aspoň pokúsite.

A ja sa pýtam. Prečo sa o to nepokúsiť v zdraví a v bežnom živote každý deň? Prečo nebrať každý deň ako by bol posledný?

Čas je skvelým učiteľom aj liečiteľom. Interval, ktorý ubieha od nášho narodenia je priestorom, v ktorom zažívame skúsenosti a učíme sa od nich.

Interval, ktorý ubehne od nejakej bolestivej skúsenosti nám pomáha zregenerovať sa a dívať sa na svet inak. Ak si čas nevážime a takpovediac sa stále niekam len naháňame, unikajú nám momenty, ktoré si treba užiť naplno tu a teraz. Predstavte si nestihnuté momenty s osobou, ktorú už neuvidíte, zmeškanú schôdzku, či nevenovaná pozornosť dieťaťu, ktoré vás potrebuje.

Zablúdená pozornosť a premárnený čas

Žijeme v dobe, kde nás technológie začali mať pod kontrolou. Väčšine z nás sa každodenným spoločníkom stali notebooky, stolné počítače, televízory, iPady či smartfóny. Časť svojho času trávime pred obrazovkou kvôli práci alebo štúdiu, ale veľkú časť nášho osobného času trávime pozeraním sa do svojich telefónov. Veľakrát aj vtedy, keď to netreba!

Pre väčšinu ľudí sa stalo takmer nemožným fungovať dlhšiu dobu bez smartfónu. Smartfón -zombíkov môžete stretnúť všade. Sedia vo fitness centrách na fitness náradiach, kde len držia miesto tým, ktorí sem prišli cvičiť. A áno, toto ma dokáže veľmi nahnevať.

Sedávajú aj v reštauráciách nad taniermi chutného jedla. V autobusoch, blúdia po uliciach a pri prechádzaní cez cestu. Úplne najhoršie je uvidieť smart - zombíka pri šoférovaní, alebo ako čašníka, ktorý sa namiesto obsluhy zákazníka hrá s mobilom.  Zombíkov stretnete aj v lesoch na prechádzkach.

Haló ľudia! To naozaj myslíte vážne?

Každý z nás má smartfón, ale záleží len na nás nakoľko sa ním necháme ovládať. Psychológiu marketingu som už spomínala v inom príspevku, ale kľudne na ňu poukážem znovu.

Aplikácie v smartfónoch sú špeciálne navrhnuté tak, aby upútali a udržali našu pozornosť. Zakaždým, keď otvoríte aplikáciu alebo používate sociálne médiá, niekto zarobí peniaze vďaka vašej pozornosti.

A čo získate vy? Vy skôr stratíte. Nielen svoj čas, ale aj svoju pozornosť. Napríklad aj pri prechádzaní cez cestu, alebo vám unikne aj niečo dôležitejšie. Šikovný podvodník vás vďaka vašej blúdivej pozornosti ešte aj oberie o peniaze.

Strata pozornosti je vysoká cena, ktorou platíte za svoju dychtivosť. Pozornosť je totiž dôležitá pri učení aj myslení.

A ak si myslíte, že myslenie a učenie už vďaka smartfónom nepotrebujete, pretože telefón všetko vyrieši a odpovie za vás, tak sa veľmi mýlite.

Smartfóny z nás nerobia chytrejších

Paradoxne smartfón (v preklade šikovný telefón) nás necháva žiť v ilúzii, že sme ako ľudstvo pokročili. Opak je však pravdou.

Výskumy dokazujú, že denné používanie smartfónov má negatívny dopad na kogníciu (čo sú procesy ľudskej mysle, ktoré stoja za poznávaním). Spoliehanie sa na technológie, ktoré za vás sledujú veci, ako sú telefónne čísla alebo pripomienky, či nájdenie odpovedí na otázky robí spoločnosť intelektuálne lenivejšou.

Okrem toho majú smartfóny aj negatívny dopad na medziľudské vzťahy. Týmto naozaj nechcem poukázať iba na negatíva technológií, pretože všetci dobre vieme, ako nám technológia dokáže aj v mnohom pomôcť. Nemala by nám však prerásť cez hlavu. A za to sme zodpovední my, svojim prístupom.

Namiesto toho, aby sme si na smartfónoch vybudovali závislosť, mali by sme ho používať hlavne ako nástroj na udržiavanie kontaktu s ľuďmi, ktorých často nevidíme. Ak sa prostredníctvom aplikácií dokážeme v niečom vylepšiť, stáva sa taktiež vhodným nástrojom. Sociálne siete sa však namiesto toho stávajú nástrojom na otupenie zmyslov, obmedzujú myslenie a potláčajú emócie. Takto teraz funguje najmä generácia Z.

Nás, narodených v rokoch 80-tich začali nazývať cynickou generáciou X. Práve pre náš pohľad na vec a skeptický postoj. My si totiž nemaľujeme ilúzie o tom, aký je náš svet vďaka technológiám vyspelý.

„Pravda niekedy bolí, ale ticho zabíja“

Mark Twain

Pravda je taká, že už sa nikdy nevráti doba bez mobilných telefónov, a práve preto by sme sa mali pokúsiť tráviť čas snahou lepšie porozumieť nielen sebe, ale aj iným. Vývoj emocionálnej inteligencie je dôležitý. Okrem žitia predstieraného života na sociálnych sieťach si treba vedieť nachádzať aj iné aktivity, ktoré nám prinášajú radosť.

Doba smartfónov podporuje narcizmus

Keď si to tak lepšie všimnete, životnou „náplňou“ mnohých z generácie Z je najmä ulovenie a uverejnenie čo najlepších fotiek na instagrame či facebooku. Poukážem na všetky tie návody ako na seba nahodiť omietku z mejkapu, prefiltrovať selfie fotky, odfotiť všetko, čo si kladiem do úst, či vystaviť chirurgicky upravené pozadie vo fitness centre. A k tomu ešte ponúkam "zaručený" návod, ako prísť k tomuto pozadiu „poctivým cvičením“. Najhoršie je, že takémuto influencerovi niektorí ešte aj sadnú na lep. Znie vám to cynicky? No taká je pravda.

Tieto fotky totiž nielen veľmi skresľujú realitu ale často za nimi stojí aj ohromná podpora rodičov. A to najmä tá finančná. Pretože keď si to všetko prerátate, udržiavať si takýto životný štýl v takom mladom veku niečo stojí. Žeby tie dnešné brigády, či dobrovoľný spôsob privyrobenia si boli tak dobre platené?

Väčšina dnešnej mládeže začala mnohé veci brať ako samozrejmosť. Niet sa čo čudovať, keď sme aj my začali brať ich správanie ako samozrejmosť. A vy predsa chcete pre svoje dieťa to najlepšie no nie? A tak sa pri podpore svojich detí mnohí naháňajú, či nebodaj zadlžia aby svojmu potomkovi odovzdali kľúče od drahého auta, či bytu, alebo platili nákladný život.

Generácia Z má takto tendenciu stať sa závislou na neustálej podpore, nevďačnou a odrazí sa to aj na jej chovaní a interakcii s okolím. Z tejto mládeže vyrastú budúci šéfovia, rodičia, učitelia, manažéri, lekári a pod.

Technologické zručnosti generácie Z na žitie spokojného a naplneného života žiaľ nestačia. Stále totiž existujú povolania, kde treba použiť „zdravý sedliacky rozum“ a taktiež dokázať pochopiť pocity ostatných. Pri ukradnutej pozornosti sa to však realizuje veľmi ťažko. Čítanie s porozumením sa taktiež stáva problémom, a to je práve veľmi dôležité pri online komunikácii. Slovo prosím a ďakujem sa takisto pomaly vytráca.

Záver

Čas je niečím, ktorý sme všetci dostali na to, aby sme ho využili čo najlepším spôsobom. Nikto z nás nevie, koľko času mu zostáva dokiaľ tu na zemi pobudne. Verím, že každý z nás má v sebe niečo špeciálne čím môže prispieť nielen k celku, ale dokáže tým naplniť aj svoj život.

Ukradnutá pozornosť, či predbiehanie sa v tom, koho obalamutím na sociálnych sieťach tomuto účelu neslúži. Je to ako naháňanie sa za niečím imaginárnym. Pretože povedzme si to úprimne - človek, ktorého životnou náplňou je iba neustále naháňanie sa za uznaním od ostatných je vlastne neistý. Neváži si seba a necíti sa dosť dobrý.

(nasleduj jeden smer, kým nedosiahneš úspech)

Ak svoj život ľudia podradia čakaním na schválenie, či potvrdenie hodnoty od ostatných, premárnia tento moment a veci, ktoré stoja za to. Ak sa naučíme vážiť si sami seba, dostane sa nám prirodzene aj uznania od ľudí, ktorým na nás naozaj záleží. A takéto uznanie je to najcennejšie.

Nenechajte si svoju pozornosť a čas ukradnúť. Nikto iný, len vy by ste mali byť manažérmi svojho času, pretože iba od toho záleží ako sa bude vyvíjať vaša budúcnosť. Nedovoľte aby ju niekto programoval za vás!