Príbeh „Malého princa“ od Antoine de Saint-Exupéryho pozná snáď úplne každý. Táto čarovná malá knižka sa prihovára nielen k tým najmenším, ale odovzdáva aj veľké posolstvo nám dospelým. Z môjho pohľadu si osobne myslím, že človek ju s pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami chápe inak.

Príbeh malého, blond chlapčeka, ktorého mimochodom máte chuť objať a skryť vo svojom náručí, je nádherným vyjadrením a zosobnením „nášho vnútorného dieťaťa“, ktoré je potrebné si ochraňovať a starať sa oň.

Malý princ, je príbeh, ktorý popisuje kozmické dobrodružstvá malého chlapca zo vzdialeného asteroidu a poukazuje na potrebu lásky v našich životoch a v spoločnosti. Zaoberá sa mätúcim správaním dospelých a snaží sa vyjadriť vnímanie vecí z pohľadu nevinných očí a srdca dieťaťa.

"Len deti vedia, čo hľadajú."

„A tu je teraz moje tajomstvo, veľmi jednoduché tajomstvo: Je správne vidieť len srdcom; čo je podstatné, je očiam neviditeľné."

„Je oveľa ťažšie súdiť seba ako druhých. Ak sa vám podarí správne sa posúdiť, potom ste skutočne človekom ozajstnej múdrosti.“

(niekoľko výrokov z knižky Malý princ)

Príbeh a symboly z Malého princa

Príbeh o malom princovi je rozprávaný z pohľadu pilota, ktorý uviazol v saharskej púšti so svojim lietadlom a snaží sa ho opraviť. Počas jeho uviaznutia ho navštívi chlapec menom Malý princ, ktorý pochádza z asteroidu B-612. Asteroid je taký malý, že je na ňom miesto len pre Malého princa, jeho červenú ružu a tri sopky.

Dozvie sa, že Malý princ opustil asteroid a svoju milovanú ružu v honbe za poznaním. Medzitým navštívil šesť rôznych planét, z ktorých každú obýva jeden „absurdný“ dospelý. Sú to: kráľ, márnivý muž, opilec, obchodník, lampár a zemepisec.

Každá z týchto postáv symbolizuje rôzne aspekty dospelej nezmyselnosti alebo úzkoprsosti. Princove skúsenosti na týchto planétach majú kritizovať zvláštnosť a iracionalitu správania dospelých.

Malý princ navštívi aj Zem, kde sa stretne s rôznymi zvieratami a naučí sa dôležité životné lekcie.

Líška ho napríklad naučí, že proces „krotenia“ alebo nadväzovania spojení dáva osobe alebo veci jedinečnosť a osobitnú dôležitosť.

Na Zemi narazí Malý princ aj na záhradu plnú ruží. Toto stretnutie je pre neho významné, pretože dlho veril tomu, že jeho ruža na asteroide B-612, bola jediná v celom vesmíre. Hneď ako zistí, že ruží je viac, začne spochybňovať jej jedinečnosť a význam.

Princ si však napokon uvedomí, že jeho ruža je v skutočnosti jedinečná a výnimočná, pretože je to jeho ruža, o ktorú sa staral a „skrotil“ ju.

Ruža princovi pripomenie to "nevyhnutné", ktoré možno vidieť len srdcom. Nakoniec sa ju naučí vážiť, pretože ju opustil a stratil.

Kvet ruže sa dá v tomto príbehu symbolicky prirovnať k matkám. Matky neustále poúčajú svoje deti, aby si obliekli, ustlali posteľ, vyniesli smeti a vykonali všelijaké iné povinnosti. Deťom to často lezie na nervy, aj keď sú povely ich mám často myslené dobre. Matkám záleží na tom, aby ich deťom nič nechýbalo, hoci sú vďaka svojim požiadavkám niekedy dosť otravné. Paradoxom je, že až keď matky stratíme, uvedomíme si ich dôležitosť v našom živote.

Vzťah medzi Malým princom a Ružou je nežný ale aj búrlivý. Vyjadruje komplikovanosť lásky. Ruža je napriek svojej márnivosti a povýšenému správaniu zároveň zraniteľná. Obáva sa o svoje okvetné lístky a často ju premôže aj pocit samoty. Malý princ, ktorý je uchvátený jej krásou a zároveň zasiahnutý jej strachom o samú seba sa snaží o ňu starať a ochraňovať ju.

Avšak neustále požiadavky ruže a jej zdanlivá nevďačnosť vedú Malého princa k tomu, aby spochybňoval hodnotu ich vzťahu. Tento emocionálny nepokoj je to, čo ho nakoniec poháňa, aby sa vydal na cestu vesmírom, kde hľadá porozumenie a inú, novú spoločnosť.

Príbeh nášho vnútorného dieťaťa

Mnohí z nás si v živote prejdú traumami, ktoré sme si vypestovali v ranom detstve. Ako dieťa sa v určitom momente nedokážeme vyrovnať s ničím traumatickým, tak sa to snažíme potlačiť. A tu nastáva v problém.

Pretože ak sa traumou nezaoberáme, v dospelosti môžeme opätovne čeliť chvíľam, v ktorých nie sme schopní pochopiť, prečo sa cítime tak, ako sa cítime. Takže ak si niečím v dospelosti prechádzame, často za to môžu naše nespracované traumy z detstva.

Z toho dôvodu je potrebné sa starať o naše vnútorné dieťa, pokúsiť sa ho pochopiť, a poskytovať mu lásku, či emocionálnu podporu. Ono totiž to traumatizované dieťa v dospelosti veľmi ovplyvňuje to, aké máme vzťahy s ostatnými.

Ak sa naučíme o naše vnútorné dieťa starať, zabezpečíme, aby cítilo lásku a ochranu, ktoré nám počas detstva chýbali.

Detstvo a nevinnosť zosobnená v Malom princovi

Malý princ je symbolom čistoty a úprimnosti. Zároveň poukazuje na zvedavosť a hravosť detstva. V detstve sa totiž nebojíme spochybňovať veci, ktoré nedávajú zmysel. Ako dospelí túto pravdu často potláčame. Malý chlapček ľúbi svoju ružu bezpodmienečne napriek jej nedokonalosti. Na záver sa rozhodne ku svojej ruži vrátiť a znovu sa s ňou spojiť.

Jeho príbeh poukazuje na správanie dospelých, ktoré často vedie k strate ich vrodenej schopnosti oceniť jednoduchosť a autentickosť.

Jeho vzťah k ruži vyjadruje lásku ako transformačnú silu, ktorá ovplyvňuje pochopenie celého sveta a hodnotu emocionálnych spojení.

Naše vzťahy s okolím preto veľmi závisia od zážitkov z detstva! A to je to aký je celý náš svet!

"Ľudia, tam, kde žijú," povedal malý princ, "pestujú päťtisíc ruží v jednej záhrade... No nenachádzajú to, čo hľadajú... A predsa to, čo hľadajú, možno nájsť v jednej ruži."

Hľadáme to, čo nám chýbalo v detstve. Hľadáme to všade a celú dobu to máme tak blízko. Len to treba objaviť. Buďme sami sebe teda tými, ktorých sme potrebovali ako deti. Ochraňujme to malé dievčatko či chlapčeka. Ak môžeme, pripomeňme si tie najkrajšie chvíle z detstva, ktoré nás robili šťastnými.

V každom dospelom sa vždy bude skrývať kúsok dieťaťa. Prejaví sa nie len v tých smutných chvíľach ale i v tých, keď sami seba obdarujeme alebo sa vidíme vo veselom, nevinnom smiechu iných detí. Vždy, keď sa snažíme potešiť a objať iné dieťa, je to akoby sa to dialo nám. Vždy, keď sa neovládneme a zdvihneme ruku na dieťa, ublížime tým aj sebe. A prečo som si tým taká istá?

Pretože mi to potvrdil aj môj otec. Až teraz, keď som dospela sa mi priznal s tým, že zakaždým ako ma spráskal to cítil tak, akoby to robil sebe. Každým úderom zasiahol aj seba. V očiach mu vidím ako ho to mrzí, len mi to nevie povedať. Nedokáže vyjadriť svoje pocity, pretože ich v detstve sám potlačil. Nerozumie im.

Ak teda dokážeme vidieť a postarať sa o naše vnútorné dieťa, budeme ho schopní vnímať i v iných. A to je veľký krok.

„Každý chce zmeniť svet, ale nikoho nenapadne začať od seba“

Leo Tolstoy

psychológia vnútorného dieťaťa:

https://www.healthline.com/health/mental-health/inner-child-healing#be-open

https://psychcentral.com/health/how-to-heal-your-inner-child#inner-infant-meditation