Keď spomalíme a odpojíme sa od svetového šumu, ktorý je plný trendov, porovnávania a neustáleho napodobňovania, začne sa v nás diať zvláštna vec:
vrátime sa k sebe.

Nestane sa to cez noc.
Cesta späť k sebe je pomalá, nenápadná a často nenapodobiteľná.
Potrebuje trpezlivosť, túžbu po pravde, ktorá neuhne ani vtedy, keď je nepohodlná,
a lásku, tú tichú a neokázalú, ktorá verí, že existuje niečo, čo nás presahuje; niečo, čo k nám patrilo od vekov, ešte skôr, než sme sa naučili hrať svoje role.

Keď sa vrátime do seba, zrazu sa dokážeme
nadchnúť aj nad „obyčajným“ východom slnka.
Tí, ktorí prešli tmou, dobre vedia, aké vzácne je znovu nájsť svetlo,
a ešte vzácnejšie je v tej tme nestratiť samého seba.

Dnes ráno som stála na zastávke.
Svet bol sivý, ľudia rozospatí, realita jemne rozstrapatená.
A potom - tichý zlatý rez nad horizontom. 

Ranný východ na zastávke. Žiadny filter. Len ticho, v ktorom sa archetypy dohodli a svet si to ani nevšimol. Niekto klebetí, niekto zachytáva lúč, ktorý sa stane príbehom.

Niekto na zastávke klebetí.
A niekto nasáva a zachytáva moment pre článok.

Ten východ mi pripomenul všetky moje stretnutia s archetypmi - lesné dialógy, podzemné kluby aj tiché afterparty, kde sa extáza mení na prítomnosť a lov na blízkosť.

Príbeh siedmy

Miesto: Hades Underground Club. Hodina medzi psom a vlkom.

Hades si nasadzuje nočné videnie (dar od Hermesa, čo „vraj“ vypadol z kamióna) a sleduje okraj purpurového lesa.

Hades (šepká do diktafónu):
„Záznam č. 77. Sledujem ich. Afrodita je stále v kríkoch, snaží sa si opraviť maskaru kúskom machu, ale títo dvaja... tí sú už niekde úplne inde. Artemis práve odhodila luk a Dionýzos si stiahol kapucňu. V momente, keď sa jej dotkol, môj barometer v podsvetí vybuchol. Toto nie je len rande. Toto je narušenie štruktúry reality.“

Hadesove postrehy o špehovaní:
„Vidím to cez infračervené spektrum. Ich aury sa už netlačia jedna na druhú, oni sa do seba vlievajú. Je to fascinujúce a úprimne... trochu ma to vzrušuje. Nie tak primitívne ako Afroditu, ale intelektuálne. Sledujem, ako sa Oheň učí piť Vodu bez toho, aby ju vyparil. Ešte aj Achilles tu pri bare zrazu prestal krívať.

Pozrel na mňa a hovorí: 'Šéfe, je to čudné, ale ja už akosi ten šíp v päte necítim. Cítim len... taký divný pokoj.'“ a odtiahol pohár s nedopitým pivo ďalej od seba, akoby mu aj to už prestalo chutiť..do frasa. Ak to takto pôjde ďalej, budem čoskoro na mizine.

Pointa: Tektonický posun vedomia
Hades odloží nočné videnie a naleje si čistú vodu.
„Títo dvaja si myslia, že sa len išli pomilovať do machu. Ale pravda je taká, že menia kód celého systému. mrmle si len tak pre seba..
Tým, že si Artemis vybrala prítomnosť namiesto lovu a Dionýzos zraniteľnosť namiesto úteku, vytvorili trhlinu v kolektívnom vedomí.
Svet doteraz veril, že láska je boj, dobývanie alebo dráma. Oni práve do éteru vyslali signál, že láska je ticho, bavlna a prijatie celého bytia. Cítim, ako sa hory na Olympe trasú. Staré vzorce sa rúcajú. Ak sa viac ľudí dozvie, že sa dá milovať bez masiek, môj klub Underground môžem rovno zavrieť a otvoriť si meditačné centrum.“

Záverečný barový účet:
Hades pripne na dvere klubu oznam:
„Upozornenie pre bohov i smrteľníkov: Starý svet skončil v momente, keď Artemis pobozkala Dionýza v mikine. Ak hľadáte drámu, choďte k Afrodite. Ak hľadáte seba, choďte do lesa a mlčte. Zmena vedomia je v plnom prúde. Účet za túto revolúciu platí Vesmír.“

Zdroj obrázkov: Canva s pomocou zadania vizuálneho promptu